LONDÝN, BRATISLAVA. Rozdiel medzi spotrebou, ktorú udáva výrobca a tou, s ktorou autá jazdia po ceste, sa čoraz viac zväčšuje. Vyplýva to zo zistení britskej analytickej spoločnosti Emissions Analytics.
Emissions Analytics dlhodobo kritizuje Európsku úniu za to, že na meranie spotreby na úradné účely používa metodiku NEDC, zastaralý cyklus merania spotreby z roku 1997. Kritici jej vyčítajú najmä dve chyby - merací cyklus nedostatočne reflektuje šoférovanie v reálnom živote a pre automobilky je príliš jednoduché svoje autá "optimalizovať" tak, aby v teste dosiahli výborné výsledky.


Pre predstavu: Audi A4 s motorom 2,0 TFSI (185 kW/252 k) a dvojspojkovou prevodovkou S-Tronic má v Európe udávanú kombinovanú spotrebu 5,7 litra na 100 km. V USA má to isté auto udávanú spotrebu 28 míľ na jeden galón čiže v prepočte 8,4 litra na 100 km.
Emissions Analytics preto vykonáva vlastné testy merania spotreby. Na rozdiel od NEDC testuje britská spoločnosť autá na bežných cestách, nie v laboratóriu na valcovej brzde. Podľa tvrdení spoločnosti tiež ich metodika lepšie reflektuje spôsob, akým jazdí priemerný šofér.
Na základe týchto testov potom Emission Analytics vyhodnocuje reálnu spotrebu a emisie auta a udeľuje rating kvality vzduchu EQUA. Spoločnosť zatiaľ otestovala vyše 1000 vozidiel a má ambíciu testovať ďalších 400 každý rok.
Napríklad v auguste otestovala Emissions Analytics sedemnásť nových áut - najhoršie dopadli Renault Mégane 1,5 dCi a Renault Espace 1,6 dCi, ktoré podľa meraní až dvanásťnásobne prekračujú výrobcom udávané emisie oxidov dusíka. Spomedzi naftových áut sa najlepšie umiestnil (paradoxne) Volkswagen Tiguan 2,0 TDI (150k) DSG.
Viete, čo sa hovorí o autách s veľkými motormi?
Emissions Analytics minulý týždeň prvý raz zverejnila namerané údaje o všetkých autách, ktoré testovala. Ako spoločnosť uvádza, rozdiely medzi reálnou a "papierovou" spotrebou sú z roka na rok väčšie.