S príchodom autonómnych áut môžeme konečne začať nahlas hovoriť o tom, že človek skutočne nie je tvor vhodný na zvládnutie motorového vozidla.
Máme síce štyri končatiny, ktoré vhodne pasujú k volantu a pedálom, no málokto ich vie používať všetky naraz (bubeníci by vedeli rozprávať) a navyše ešte sledovať premávku pred sebou a - čo je skoro rovnako dôležité - za sebou.
Dean Burnett z univerzity v Cardiffe dokonca vo svojej knihe Idiot Brain (Mozog-idiot) prirovnáva cestovanie autom k stavu otravy. Ľudský mozog totiž interpretuje informácie z viacerých zmyslov naraz.
V aute oči vidia, že sa človek hýbe, vnútorné ucho cíti, že sa človek hýbe (pôsobí naňho preťaženie), no svaly zároveň žiadnu aktivitu nevyvíjajú.
Kombinácia vnemov, akú odstáva mozog pri jazde autom, nie je prirodzená a mozog inak podobné stavy zažíva pri otrave neurotoxínmi. To je zároveň vysvetlenie, prečo niektorým ľuďom býva v aute zle, napríklad keď počas jazdy čítajú knižku alebo pozerajú film.
Mozog je limitujúci faktor
Okrem pocitov nevoľnosti je ďalším problémom aj schopnosť mozgu spracovať vnemy dostatočne rýchlo.
Preto sú autonómne autá o toľko spoľahlivejšie oproti tým, ktoré šoférujú ľudia - ich senzory vedia získavať naraz viac informácií a vyhodnocovať ich rýchlejšie. Navyše budú vedieť komunikovať medzi sebou a tak sa o prípadnom nebezpečenstve na ceste dozvedia ešte skôr, než sa dostanú do bezprostrednej blízkosti.
To, čo môžu ľudia spraviť pre bezpečnejšie cesty je, že sa začnú správať tak, aby dali okolitým vodičom dosť času na to, aby mali šancu spracovať informáciu o tom, čo sa bude diať. Nejde, samozrejme, o revolučnú myšlienku, praxi sa s ňou stretávame len zriedkavo.
