Prvé prívalové dažde opäť odhalili slabiny našich ciest i vodičov. Na mnohých miestach neodteká povrchová voda z jazdných pruhov, vytvárajú sa súvislé vodné plochy a voda z diaľničných mostov padá rovno na diaľnicu. Nedávny prudký dážď sa podpísal pod niekoľko nehôd na rýchlostnej komunikácii R1 medzi Trnavou a Nitrou, pretože pri Seredi sú miesta, kde zostáva voda na ceste napriek dostatočne vyfrézovaným odvodňovacím drážkam. Vinou aquaplainingu tu skončilo v priebehu hodiny niekoľko automobilov mimo cesty, vrátane športového Mercedesu SLK. Väčšina vodičov veľmi dobre vie, čo je to aquaplaining, napriek 
tomu však podceňujú jeho riziko. To, že pneumatiky perfektne držia na mokrom asfalte, nemusí platiť o pár metrov ďalej na niekoľkomilimetrovej súvislej vrstve vody.
Neprimeraná rýchlosť, hrubá vrstva vody na ceste a opotrebované široké pneumatiky patria k prvotným príčinám vzniku aquaplainingu. Riziko vzniku aquaplainingu prudko stúpa pri rýchlosti nad 100 km/h. Automobil sa stane neovládateľným aj napriek stabilizačnému systému ESP. Auto, ktoré pláva na vode, nedrží stopu a nebrzdí. Hneď, ako pocítime, že pneumatiky začínajú na vode plávať, nesmieme skoro vôbec otáčať volantom. Na vode otáčanie volantom nepomôže. Po obnovení priľnavosti pneumatík k asfaltu by natočené kolesá znamenali isté hodiny a nečakané následky.
Autor: rch
