Asistenčné systémy sa s prípravou automobiliek na autonómne riadenie stávajú neustále dôležitejšie. Ich vývoj stále napreduje a pokrok v tejto oblasti môžeme obdivovať skôr v prípade drahých a luxusných áut. Je to logické.
Cenu vývoja a množstva senzorov, radarov a kamier ľahšie skryjete do auta za 100-tisíc, ako do malého mestského auta, stojaceho desatinu z toho. Nám na letisku v Piešťanoch predviedol schopnosti svojich asistenčných systémov Mercedes-Benz.
V tomto prípade nešlo o žiadnu techniku budúcnosti, ale o reálne fungujúce systémy, ktoré môžeme nájsť v Mercedese-Benz triedy E. Okrem inteligentného softvéru, vyhodnocujúceho množstvo rôznych dopravných situácií, je potrebný hardvér.
Zmyslovými orgánmi asistenčných systémov sa tak stávajú kamery, radary a senzory. Len pre predstavu, situáciu vpredu vyhodnocuje stereo kamera. Pokrýva okolie pod uhlom 50°. Jej teoretický dosah je až 500 m so schopnosťou 3D vyhodnotenia situácie vo vzdialenosti do 90 m od auta.
Okrem toho sa na situáciu pred autom zameriava radar s veľkým dosahom. Vzdialenosť 250 m pred autom pokrýva pod uhlom 20° a 70 m pred autom až pod 90° uhlom. Ďalšie potrebné radary a senzory, kontrolujúce bližšie okolie auta, si pre ilustráciu môžete pozrieť na nasledujúcom obrázku.

V dnešných nových autách je už bežne vo výbave viacero asistenčných systémov. Povinnou výbavou pre dobré zvládnutie testov bezpečnosti Euro NCAP je prítomnosť systému Active Emergency Braking (aktívne núdzové brzdenie).
Novinkou nie je ani kontrola slepého uhla, či adaptívny radar. Už dlho sa však hovorí o vymieňaní informácií medzi autami o nebezpečných situáciách na ceste. Komunikácia umožňuje vodičovi “vidieť“ za roh. O prekážke na ceste sa tak dozvie s predstihom a môže sa na ňu dopredu pripraviť.
Za všetko môže výmena dopravných informácií. Medzi autami. Mercedes-Benz E pracuje v tomto prípade ako prijímateľ aj vysielač varovných správ. Tie odchádzajú automaticky, alebo po manuálnom zadaní šoférom prostredníctvom cloudu.
Adaptívny tempomat je konečne predvídavým šoférom
Zaujímavou funkciou je Drive Pilot. V praxi ide o kombináciu adaptívneho tempomatu, udržujúceho bezpečnú vzdialenosť od auta vpredu a aktívneho systému pre udržanie v jazdnom pruhu. To všetko v rýchlostiach od 0 do 210 km/h.
My sme systém medzičasom vyskúšali aj na nemeckých diaľniciach. V porovnaní s minulosťou sú o poznanie lepšie najmä aktívne zásahy do riadenia. Natáčanie volantu v zákrutách je jemné a včasné. Posádka sa môže cítiť podstatne bezpečnejšie. Za bežných podmienok sa auto drží v strede pruhu a nepláva od čiary k čiare.
Tak isto reakcie adaptívneho tempomatu sú výborné. Možno ich porovnať s predvídavým šoférom, ktorý sa pozerá ďaleko dopredu a reaguje včas. Krátka jazda nám odhalila aj limity systému. Dnes je problémom najmä viditeľnosť čiar na ceste. To však hovoríme o rýchlostiach od 130 km/h vyššie.
V nižších rýchlostiach nemajú robiť triede E problém ani zle viditeľné, či chýbajúce čiary. Systém berie v tomto prípade do úvahy okolité vozidlá a štruktúry, aby si vybral správnu trasu. Túto skutočnosť sme však zatiaľ nemali možnosť preveriť v praxi.
Novinkou Éčka je možnosť aktívne meniť jazdné pruhy. V rýchlostiach od 80 do 180 km/h stačí na dve sekundy zapnúť smerovku a auto vďaka aktívnemu zásahu do riadenia prejde do vedľajšieho pruhu. Prechod do vedľajšieho pruhu je plynulý.
Pomocou radaru a senzorov kontroluje systém situáciu za vozidlom aj v jeho okolí. Za manéver je však stále zodpovedný vodič. Európska legislatíva navyše nepovoľuje autonómne vozidlá. Aj preto Mercedes-Benz stráži šoféra a núti ho zasahovať do riadenia. V prípade, že by tak dlhšie nerobil a nereagoval na viaceré upozornenia, tak automaticky zastaví na kraji cesty so zapnutými výstražnými svetlami.
Základom je rozoznať chodca
Na voľnej ploche letiska nám predstavitelia automobilky predviedli systém Active Brake Assist s funkciou Cross-Traffic. Ide o asistenta pre aktívne brzdenie so schopnosťou reagovať na vozidlo, križujúce vašu dráhu.
Typickým príkladom, kde má pomôcť, je pri nedaní prednosti v jazde. Ak vám náhle z vedľajšej cesty vybehne vozidlo, systém pomôže aktívnym brzdením, ale aj natočením volantu tak, aby sa minimalizovala možnosť nehody.
Impulzom v riadení pomôže aj pri následnom vyrovnávaní prípadného šmyku. Hlavné slovo má však stále šofér a konanie aktívneho systému je len akýmsi pomocníkom. Iniciátorom úhybného manévru musí byť šofér. Následne systém pomôže presne vypočítaným natočením volantu.
Tento pomocník funguje do rýchlosti 70 km/h a do limitu približne 65 km/h by mal byť schopný zabrániť zrážke s chodcom. Mimoriadne dôležité je, aby vozidlo rozoznalo chodca.
Aj preto sa počet naučených siluet chodca počíta na tisícky. Brake Assist sa využíva aj pri zastavovaní v kolóne. Ak softvér vyhodnotí situáciu ako neriešiteľnú z hľadiska možnosti obísť prekážku (všetky pruhy sú zablokované), okamžite aktivuje núdzové brzdenie.
Reakciu od neho možno očakávať do rýchlosti 130 km/h a tempo dokáže znížiť až o 100 km/h. Výrazne tak zníži následky nehody a v mnohých prípadoch im aj zabráni.
Ak má dostatok priestoru na brzdenie, opäť pracuje aj s ohľadom na komfort posádky a brzdí iba nevyhnutnou silou. Funkcia Pre-Safe Plus v prípade hroziaceho nárazu zozadu (pri státí napríklad v kolóne) upozorní blížiace sa vozidlo rozblikaním výstražných svetiel.

Veľké množstvo asistentov robí jazdu v novej triede E bezpečnejšou. Hlavným zodpovedným však stále ostáva vodič a jednotlivé asistenčné systémy netreba brať ako všemocné a spoliehať sa na ne.
Ich pomoc však možno očakávať, keď zlyhá vodič, alebo nastane neočakávaná komplikácia (vybehnutie chodca do cesty). Na rozdiel od súčasných asistentov, ktoré poznáme z lacnejších vozidiel, pracujú systémy triedy E veľmi príjemne z pohľadu užívateľa.
My sme počas predvádzania systémov na letisku v umelých podmienkach, ale ani počas jazdy v reálnych podmienkach nemeckej diaľnice nezaznamenali žiadne nezmyselné reakcie, zbytočné núdzové brzdenie, či neustále pípanie toho, či onoho asistenta, aj keď to situácia reálne nevyžadovala.
Netvrdíme, že nenastane situácia, kedy môže v aute dôjsť k chybnému vyhodnoteniu situácie (aj preto má stále hlavnú moc a zodpovednosť vodič), ale podľa našich skúseností vyhodnocujú situáciu dobre a ich reakcie sú adekvátne. Neprekážajú, neotravujú a reagujú až v prípade potreby.
Nezodpovedanou otázkou pre nás ostáva, ako sa správajú v zlom počasí. Zo skúsenosti vieme, že senzory a radary fungujú obmedzene počas sneženia, dažďa a niekedy ich dočasne vyradí z činnosti prejazd väčšou mlákou.