Syn obuvníka William Hillman prišiel k peniazom výrobou šijacích strojov a bicyklov. Kapitál, ktorý nadobudol, sa rozhodol investovať do nového začínajúceho priemyselného odvetvia do výroby automobilov.
Jeho debut bol skutočne rýchly. Prizval si vtedy známeho konštruktéra z Bretónska, Louisa Coatala, aby skonštruoval vozidlo, ktoré v roku 1907 pretekalo na súťaži Tourist Trophy.
A hoci auto malo nehodu, pre ktorú súťaž nedokončilo, v tom istom roku založili spolu firmu Hillman-Coatalen. V anglickom Rytone-on-Dunsmore, neďaleko priemyslového mesta Coventry, začali s výrobou automobilov.
Spolupráca netrvala dlho. V roku 1909 Coatalen prešiel ku konkurenčnému Sunbeamu a firma sa premenovala na Hillman Motor Car Company. Prvými autami boli luxusné šesť a štvorvalcové modely.
Menší Hillman 9HP, ktorý sa objavil v roku 1913, poháňal najprv 1,4 litrový štvorvalec. Po skončení prvej svetovej vojny pokračovala jeho výroba s motorom 1,6 litra (11HP). Obchodne bol úspešný i väčší Hillman 14HP.
V roku 1921 zakladateľ firmy, William Hilmann, vo veku 73 rokov umiera a v roku 1928 preberá automobilku Hillman iný, nemenej známy anglický výrobca, Humber.
Obidve tieto značky sa v roku 1931 stali súčasťou obchodnej spoločnosti Rootes Group, v ktorej už boli Sunbeam a Singer, ako aj výrobcovia úžitkových vozidiel Commer a Karier. Výroba všetkých automobilov pokračovala i naďalej pod svojimi značkami, avšak často sa využíval tzv. badge-engineering, teda výroba takmer rovnakých modelov s rôznymi značkami.
Prvý väčší úspech prišiel v roku 1932 s modelom Hillman Minx. Tento názov sa udržal až do 60. rokov. (zdroj: archív redakcie Veteransk)Najväčší úspech prišiel v roku 1932 s modelom Minx. Tento ľudový rodinný automobil mal na začiatku motor SV s objemom 1184 cm³ a patril spolu s autami Austin, Morris a Ford k najrozšírenejším modelom na anglickom trhu.
Len o rok neskôr známy konštruktér, A.G. Booth, ktorý predtým spolupracoval s firmou Clyno a AJS, prepracoval od základu model Minx a súčasne navrhol aj športovú verziu, ktorú nazval Aero Minx.
Hillman Minx z roku 1935 bol prvým britským autom s malým objemom motora, vybaveným prevodovkou so štyrmi synchronizovanými prevodovými stupňami.
Na prvom povojnovom autosalóne v Londýne, v septembri 1948, automobilky predstavili len málo nových automobilov. Hillman prišiel so staronovým názvom Minx, avšak s autom, ktoré malo už samonosnú karosériu. (zdroj: archív redakcie Veteransk)Medzi šesťvalcovými motormi tridsiatych rokov bol aj model Hillman Hawk. Vyrábali ho však len do roku 1939, takže súčasťou ponuky tejto značky zostal iba štvorvalec Minx a model 14 HP. Minx vyrábali ešte aj po vojne a v roku 1949 dostal pontónovú karosériu.
V roku 1954 dostáva Minx nový motor s ventilovým rozvodom OHV objemu 1390 cm³ a výkonom 31,6 kW. Model Minx, ktorý o dva roky neskôr prichádza na trh, má označenie séria I. Auto má už samonosnú karosériu, panoramatické čelné sklo a prednú nápravu prevzal z modelu Sunbeam Rapide.
Kombíky modelu Hillman Minx sa ponúkali pod označením Husky (zdroj: archív redakcie Veteransk)Druhá séria s malým faceliftom karosérie prišla v roku 1957. No a tretiu sériu, ktorá prichádza v roku 1958 môžu poznať i naši motoristi. Do Československa sa v rokoch 1959 až 1962 dovážal sedan Hillman Minx IIIC s motorom 1592 cm³ a výkonom 42kW (57k)
Jeho karoséria mala modernejšiu prednú masku a náznak krídel na zadných blatníkoch. Moderný podvozok mal už vpredu nezávislé zavesenie kolies na trojuholníkových ramenách a pruženie s vinutými pružinami. Zadná náprava ostala tuhá s pozdĺžnymi listovými pružinami.
V rokoch 1959 až 1962 sa do Československa dovážal model Hillman Minx III. série. Štatistika z roku 1966 uvádza, že v tomto roku ich jazdilo u nás 2068 kusov. (zdroj: archív redakcie Veteransk)Auto, s rázvorom náprav 2438 mm a rozmermi 4115 x 1550 x 1511 mm (d/š/v), s hmotnosťou 997 kg dosahovalo najvyššiu rýchlosť 135 km/h.
Tento model sa u nás predával za 42 000 Kčs. Vozidlá, ktoré sa k nám dovážali, si majitelia cenili a v rámci možností ich udržiavali v kondícii. Nielen vďaka snahe majiteľov ale i robustnej konštrukcii sa ich niekoľko dodnes zachovalo.
V prvej polovici šesťdesiatych rokov prichádza úplne nová generácia modelov Minx, predávaných pod menom Hunter. Výrobný program doplnil tvarovo odlišný ale technicky identický Super Minx, vyrábaný aj s karosériami kombi a kabriolet.
Okrem sedanov a kombi vyrábal Hillman aj otvorené kabriolety. (zdroj: archív redakcie Veteransk)Úplne odlišným bol model Hillman Imp, pre ktorý spoločnosť Roots Group vytvorila novú výrobňu v škótskom Linwoode. Vozidlo s bohato presklenou karosériou malo hliníkový štvorvalcový motor, uložený vzadu.
Veľkosťou konkuroval Mini z koncernu BMC. Avšak Hillman prišiel s týmto modelom v čase, keď sa upúšťalo od koncepcie „všetko vzadu“. Napriek tomu bol vo výrobe až 13 rokov a vyrobilo sa 440 032 kusov modelu Imp. V Európe sa tieto vozidlá predávali pod značkou Sunbeam.
Bolo bežné, že v rámci koncernu sa vyrábali technicky a opticky zhodné modely, ako tomu bolo napríklad i v tomto prípade. Zatiaľ, čo na domácej pôde sa predával pod značkou Hillman Imp, v zahraničí to bol Sunbeam Imp. (zdroj: archív redakcie Veteransk)Hillman, ale aj Sunbeam, Singer a Humber sa v roku 1964 dostávajú z rúk Britov, kedy majoritu v spoločnosti Rootes Group získava Chrysler. Američania ešte nechávajú dokončiť výrobu modelu Hillman Avenger, ale posledný automobil s logom Hillman bol vyrobený v roku 1976.
Najskôr ho nahradila značka Sunbeam, a potom Chrysler. Išlo o modely Avenger a Hunter. Američania sa tu dlho nezdržali. V roku 1978 predávajú britskú spoločnosť Roots group a závod Simca skupine Peugeot.
Jedným z posledných modelov so značkou Hillman bol model Avenger. (zdroj: archív redakcie Veteransk)Továreň v meste Ryton potom vyrábala Peugeoty až do obdobia, kedy bola výroba presunutá do Trnavy. Hillmany sa ešte niekoľko rokov vyrábali v Iráne ako Paykan. Zaujímavosťou je i licenčná výroba modelu Hillman Minx v roku 1953 japonskou automobilkou Isuzu, ktorou naštartovali automobilovú výrobu osobných vozidiel.
Článok bol pripravený v spolupráci s redakciou veteransk.
Autor: David Olavský
