Nedávno sa na internete objavili vyjadrenia šéfa spoločnosti Nvidia, Jen-Hsun Huanga, týkajúce sa automobilky Tesla. V nich vyzdvihuje amerického výrobcu vozidiel za to, že svetu priniesol hardvér, potrebný pre plneautonómne riadenie.
Tesla je navyše podľa neho o päť rokov vpredu pred ostatnými. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako pravdivé tvrdenie. Veď väčšina automobiliek hovorí o zavedení poloautonómneho režimu až v rokoch 2020 a neskôr.
K podobným vyjadreniam však Huanga môže motivovať aj chystaná spolupráca s Teslou. Spoločnosť Nvidia si mnohí pamätáme ako dodávateľa grafických kariet a ďalších komponentov do počítačov. Teraz bude Tesle dodávať superpočítač Drive PX 2. Ten má podľa Huanga vyriešiť zásadné nedostatky v autonómnom riadení.
Problémom nie sú senzory, ale reakcia umelej inteligencie
Huang vidí problém autonómneho riadenia nie v detekcii okolitého sveta, ale v umelej inteligencii. V tomto s ním do veľkej miery súhlasíme. Dnešné radary, lidary, senzory, kamery a ďalšie zariadenia, skenujúce okolie vozidla, dokážu poskytnúť množstvo informácií. Správne ich vyhodnotiť a reagovať na vzniknutú situáciu je už druhá (zložitejšia) vec.
Tu sa však naša zhoda názorov so šéfom Nvidie asi končí. Tesla priniesla do automobilového priemyslu nový vietor a výrazným spôsobom spopularizovala elektromobily. Určite však svetu nepriniesla potrebný hardvér pre autonómne vozidlá.
Autonómne riadenia dnes pozostáva zo súboru asistenčných systémov. Základom je asistent pre udržanie auta v jazdnom pruhu a adaptívny tempomat, schopný reagovať na zmenu rýchlosti vozidiel vpredu.
Mercedes začal s vývojom v roku 1985
Oba asistenčné systémy sú už dávno súčasťou výbavy áut. Najmä adaptívny tempomat má za sebou dlhú históriu. Mercedes napríklad, pracuje na autonómnom riadení už 30 rokov.
Prvým projektom, v ktorom sa automobilka zaoberala autonómnym vozidlom bol EUREKA-PROMETHEUS v roku 1985. Jedným z jeho výstupov je využívanie miniatúrnych kamier, umiestnených za predným a zadným oknom. Boli tu položené základy pre parkovacieho asistenta, asistenta pre opustenie jazdného pruhu, ale aj navigačných systémov
Predchodcu adaptívneho tempomatu do sériového auta však prvýkrát nasadilo Mitsubishi. Už v roku 1992 zaviedlo do svojho modelu Debonair, predávaného na japonskom trhu systém, upozorňujúci vodiča na priblíženie sa k vozidlu vpredu.
O tri roky neskôr Mitshubishi Diamante dokázalo na priblíženie k vpredu jazdiacemu autu reagovať ubratím plynu, či podradením. Stále však aktívne nebrzdilo.
S touto novinkou prišiel až Mercedes v roku 1999 s adaptívnym tempomatom Distronic. V priebehu krátkeho času sa adaptívny tempomat rozšíril medzi ďalšie automobilky. Tu hovoríme o sériových autách so sériovým vybavením.
Autonómne z Mníchova do Kodane už v roku 1995
V testovacích prototypoch asistenčné systémy fungovali už skôr. Prvú autonómnu jazdu zvládla nemecká automobilka už v roku 1995.
Mercedes triedy S, vybavený superpočítačom, absolvoval trasu dlhú 1678 kilometrov z Mníchova do Kodane takmer výlučne v autonómnom režime jazdenia. Bez zásahu vodiča zvládal jazdu po diaľnici, vrátane zmeny jazdného pruhu, predbiehania a dodržiavania bezpečného odstupu.
