Praga 500 BD bol na konci 20. rokov najlepší československý motocykel

Jaroslava Františka Kocha si fanúšikovia motocyklov spoja predovšetkým so skútrom čezeta a konštruktérskymi riešeniami, aplikovanými na motocykloch ČZ.

Svoj prvý motocykel však skonštruoval podstatne skôr, už v roku 1922 a rozhodne patril do generácie, ktorá vytvorila v medzivojnovom období skvelú československú konštruktérsku školu.

Jaroslav František Koch sa narodil v roku 1893 v obci Mcely neďaleko Nymburku. Učňovské roky strávil v automobilke Laurin&Klement, kde získal nielen patričné vzdelanie, ale zoznámil sa tam i s jedným z najlepších motocyklových pretekárov – Narcisom Podsedníčkom.

”Mistr Podseda”, ako Podsedníčka familiárne volali v automobilke, bol pre Jaroslava správnym vzorom pre budúci život, nakoľko mu bol nielen majstrom, ale i človekom, u ktorého našiel porozumenie a ubytovanie.

Takisto sa majstrovi podarilo u svojho učňa vzbudiť lásku k motocyklom. Prvým osudovým motocyklom v živote Jaroslava Františka sa stal stroj Laurin&Klement, vidlicový dvojvalec typu CCD.

(zdroj: Adriana Arnoldová, Lenka Mondočková)

Na tomto stroji pred pár rokmi pán Podsedníček úspešne pretekal. Prvá svetová vojna zastihla J. F. Kocha vo Viedni, v leteckej továrni Aviatik, kde sa stal vrchným technickým kontrolórom. Po skončení vojny sa vrátil do Čiech, kde so spoločníkmi Benešom a Ing. Heinom založil nový podnik – leteckú továreň Avia.

Na motocykle však nezabudol – v roku 1922 skonštruoval svoj prvý motocykel, vybavený stojatým štvortaktným jednovalcom OHC o objeme 250 ccm.

Zaujímavosť pohonnej jednotky predstavoval primárny prevod v podobe dvoch ozubených kolies, ventilový rozvod OHC s kráľovským hriadeľom uloženým za valcom tak, že vačkový hriadeľ bol rovnobežný s pozdĺžnou osou motocykla.

Netrvalo dlho a objem motora zvýšil na 350 ccm. Prepracovanú 350-ku začal v spolupráci s firmou Štěpánek a spol. v Kostelci n. Labem vyrábať pod označením JFK, v priestoroch bývalého cukrovaru vo Vysočanoch.

(zdroj: Adriana Arnoldová, Lenka Mondočková )

O tom, že Kochovi išlo aj o pozdvihnutie úrovne národa, svedčí popis motocykla JFK v časopise AUTO v roku 1923, kde uvádza: ”Proti všem zvyklostem dovídá se veřejnost o tomto novém domácím motocyklu teprve v době, kdy již prvé exempláře dosti velké série dostávají se do rukou zákazníků. Současně s láskou k benzinovému sportu byla to také veliká víra v rozmach českého motocyklismu, kterou se mnou sdílí mimo několik obětavých nadšenců i velká řada pánů s vysokým technickým vzděláním, kteří místo práce vlastní učinili z našeho drahého Československa kolonii amerického a anglického průmyslu motorkářského.”

Aká vzácna zhoda s dnešnou dobou v mnohých aspektoch! Tento motocykel sa však v konkurencii ešte nepresadil podľa konštruktérových očakávaní. Húževnatý Koch sa nevzdal a pracoval na ďalšom projekte.

(zdroj: Adriana Arnoldová, Lenka Mondočková )

Výsledkom práce bol v roku 1926 celkom nový, v mnohých aspektoch moderný typ, ktorý patrí i dnes ku kultovým strojom československej motocyklovej histórie – štvortaktná 500-ka, ktorú ponúkol továrni na stroje “Breitfeld – Daněk & spol.” v Prahe – Karlíne.

Pri zavádzaní BD 500 do výroby sa Koch prejavil ako dobrý organizátor, nakoľko 8. februára 1926 prišiel do továrne s balíkom výkresov a 1. – 2. mája absolvovali nové motocykle súťaž v dĺžke 1080 km.

Najväčšou skúšobnou jazdou nového stroja bolo zvládnutie 5376 km cez sedem štátov za 22 dní. Na túto cestu bol motocykel vybavený postranným vozíkom vlastnej konštrukcie.

Obdiv laikov, uznanie odborníkov, úspešné nasadenia v náročných súťažiach a diaľkových jazdách potvrdili, že Koch postavil veľmi dobrý motocykel.

(zdroj: Adriana Arnoldová, Lenka Mondočková )

V roku 1927 došlo k zlúčeniu Českomoravskej – Kolben, a.s. a strojárne Breitfeld – Daněk & spol. Podnik prijal názov Českomoravské strojírny Kolben – Daněk. Výrobu motocyklov BD 500 prevzala automobilka Praga a pokračovala v nej pod značkou Praga.

Koch nastúpil v roku 1927 do automobilky Praga a stal sa vedúcim výroby motocyklov. Veľké množstvo víťazstiev motocyklov Praga 500 BD v náročných športových podnikoch i vytrvalostných jazdách potvrdilo spoľahlivosť výrobku.

Za riadidlami motocykla veľmi často sedel i sám tvorca stroja. V spomienkach dodnes rezonuje jeho jazda z Ríma do Prahy v dňoch 1. a 2. septembra 1928 pri príležitosti Pražskej automobilovej výstavy, keď náročnú trať v dĺžke 1480 km zdolal v čase 35 hodín a 40 minút.

Uznanie si zaslúžia i ďalšie výkony tohto športovca telom i dušou – jazda z Paríža do Prahy, ktorú zvládol za necelých 21 hodín, či jazda zo San Sebastianu do Prahy v mimoriadne nepriaznivom počasí, navyše s manželkou v postrannom vozíku v čase 61 hodín.

(zdroj: Adriana Arnoldová, Lenka Mondočková )

Napriek úspechom v športe, nasadeniu do služby v armáde a polícii sa po odznení hospodárskej krízy začali v roku 1934 nad Pragou 500 BD sťahovať mračná. Aj keď bola zahájená výroba šiestej série, táto bola zastavená a súčiastky boli rozpredané ako náhradné diely.

Karlínske montážne oddelenie motocyklov bolo prestavané na výrobu leteckých motorov. Ako jeden z faktorov vedúcich k zastaveniu výroby sa ukázal nástup lacnejších motocyklov s dvojtaktnými motormi, ktoré začali vo väčších sériách vyrábať JAWA, ČZ a Ogar.

Motocykel Praga 500 BD bol na prelome 20. a 30. rokov najlepší československý motocykel tejto objemovej triedy. Dnes patrí k najviac ceneným motocyklovým veteránom československej produkcie.

(zdroj: Adriana Arnoldová, Lenka Mondočková )

Zároveň si vám dovoľujem predstaviť jeden zo zachovaných strojov zo zbierky bratislavského zberateľa.

Motocykel získal v roku 1985 môj veľmi dobrý kamarát, Ing. Kubáček, z obce Tuhaň, okr. Mělník. Predával sa na inzerát vo Světe motorů a aj keď 80. roky boli ešte veteránskym rajom, už vtedy sa vyskytoval málokedy.

S vozidlom sa zúčastňoval veteránskych akcií po Československu, užíval si ho i pri mnohých výletoch do Čierneho Balogu. Stroj bol relatívne kompletný, pojazdný a s platnými dokladmi. Po zmene režimu naň bolo čím ďalej, tým menej času.

V roku 1998 prišla potreba vymeniť značky, nakoľko museli mať zmenou zákona všetky motorky do konca roku 1998 značky vymenené. Toto bol impulz, ktorý viedol k oživeniu motocykla, jeho čiastočnému zoptizovaniu, absolvovaniu TK a zároveň sa po dlhom čase objavil na podujatí “Od Dunaja k Tatrám”.

Po návrate z pretekov padlo rozhodnutie kompletne zreštaurovať celý stroj. Človek, ktorý sa na to podujal, celú motorku rozobral, nastriekal rám základovkou a čiastočne opravil blatníky. Tým oprava skončila a po dvoch rokoch sa rozobratý veterán nachádzal po celom areáli dielne.

(zdroj: Adriana Arnoldová, Lenka Mondočková )

Jedného dňa sme spolu s Jurom Kubáčkom previezli žalostne vyzerajúci Beďar ku mne, do mojej vtedajšej garáže v bratislavskom Prievoze. Tu odpočíval na kope do roku 2013, keď sa opäť sťahoval tentoraz do pivnice v dome, kde bývam.

Už som sa naň postupne pripravoval, ale zistil som, že počas života bol čiastočne prestavaný a nebolo mi celkom jasné, ako má vyzerať. Rozhodne sme chceli, aby bol po oprave v autentickom stave.

Pri motorke je oprava o to náročnejšia, že na nej vidno všetko zo všetkých strán. Aj vzhľad po oprave musí byť na zodpovedajúcej úrovni. Hľadal som niekoho, kto je znalcom motoriek Praga 500 BD a vedel by ju opraviť do požadovaného stavu.

Ako som pozeral internetové stránky, našiel som firmu p. Prošeka, špecializujúceho sa na československé predvojnové štvortaktné motocykle a ešte niektoré zahraničné značky. Dohodol som si stretnutie a vypravil sa do Prahy.

Praga 500 BD (15 fotografií)

Keď som videl dielňu a niektoré stroje, ktoré ňou prešli, pochopil som – tu som správne. Predbežne sme sa dohodli a koncom augusta 2014 sa Beďar sťahoval k p. Prošekovi, aby znovu ožil v plnej paráde. Koncom mája bol takmer hotový. Bol som si ho skontrolovať.

Keď som uvidel takmer dokončený motocykel, bol som veľmi milo prekvapený. Akoby práve opustil výrobný závod. Koncom júna sa vrátil do Bratislavy, nasledovalo postupné zoznámenie sa so strojom, po 17 rokoch absolvovanie TK, kde bol stredobodom pozornosti a prešiel bez závad na prvý raz.

Juraj ho opäť ako zamlada prevetráva a zabieha a obaja máme veľkú radosť, že sa podarilo zachrániť jeden unikátny stroj.

Naše spoločné ďakujem rozhodne patrí p. Martinovi Prošekovi a jeho firme. Ako vraví Juro Kubáček – život je o zážitkoch. Verím, že s Pragou 500 BD budú len tie najkrajšie.

Technické údaje Praga 500 BD

Článok bol pripravený v spolupráci s redakciou veteransk.

Autor: Dragan Zednikovič