Technický popis motocyklu Manet M-90 nájdeme na viacerých miestach, ale história jeho vzniku sa na začiatku tak trochu zamotala a mnohí ju i dnes považujú za pravdivú. Čas a bádanie prináša nové poznatky a s nimi i nové informácie.
V rôznych článkoch a na internetových fórach sa nachádza množstvo informácií o vzniku tohto motocykla, ktoré nie sú úplne správne.
Z tohto pohľadu vidieť jednoduchú konštrukciu. Pohodlnú jazdu okrem iného zabezpečovala aj pružina pod sedadlom. (zdroj: Peter Šíma)Určite bude pre mnohých prekvapením informácia, že Manet M-90 sa nevyvíjal počas vojny, či už tajne alebo v réžii Wehrmachtu. Manet M-90 využíval dvojpiestový systém nesymetrického vyplachovania motora od Adalberta Garelliho.
Tento systém zvyšoval výkon, preto mal uplatnenie najmä v pretekárskych strojoch a nemecká firma DKW s týmto systémom rozvodu (dokonca s preplňovaným) získavala mnohé športové úspechy.
Prirodzene ju nasledovali aj iné značky. Rakúsky Puch používal dvojpiestny systém od roku 1923 až do roku 1966, a to nielen v špeciáloch, ale i v sériových strojoch. Systém sa vyznačuje pravidelným chodom a nízkou spotrebou.
Vyplachovanie kľukovej skrine má oproti jednopiestu rezervu v objeme. Taktiež vrstvenie zmesi pre horenie je bližšie k optimálnemu stavu. Avšak ide o oveľa komplikovanejšiu konštrukciu a vyššia hmotnosť ojnice spôsobuje vibrácie.
Najlepšie sa to dá porovnať so súčasníkom Maneta, ktorý mal 3,5 k/4200 ot/min. a spotrebu pod 1,5 l/100 km. ČZ 125 z roku 1947 mala výkon 4,3 k/4000 ot./min. a spotrebu 2,5 l/100 km. Niet sa čo čudovať, že sa tomuto systému venovala aj brnenská zbrojovka pri vývoji motocyklového motora pre Autfit-Ogar Praha.
Vzácna fotografia zo skladu hotových Manetov zo súkromnej zbierky Ivana Alberta.Rozvod
S vývojom motocyklu Manet M-90 sa najčastejšie spája meno Ing. Josefa Ullmana, ktorý už pred vojnou vyvíjal niekoľko typov motocyklov a motokôl. Po vojne sa presťahoval do Považskej Bystrice, kde začal svoje konštrukčné myšlienky rozvíjať ďalej.
Tachometer na prednom reflektore pribudol neskôr. (zdroj: Peter Šíma)Tu je potrebné ozrejmiť si politicko-ekonomický povojnový vývoj Považských strojárni. Počas vojny zbrojovka v Považskej Bystrici fungovala ako samostatný podnik de jure v Slovenskom štáte. Po vojne, keď boli tieto podniky zoštátnené, došlo k ich spojeniu.
Považské strojárne sa hneď od začiatku snažili o osamostatnenie od brnenskej centrály, ale vedenie Zbrojovky Brno tieto snahy nezdieľalo. 21. januára 1946 napísali členovia vedenia list do Považskej Bystrice ako súčasti koncernu
Zbrojovka a argumentovali tým, že v roku 1928 prevzali Rothove závody v Bratislave a začali s výstavbou muničného závodu v Považskej Bystrici. Tu začal postupne vznikať komplex podnikov so sídlom v Brne.
Závod v Považskej Bystrici nebol podľa brnenskej centrály obchodne samostatný, nakoľko predaj munície závisel od predaja zbraní. Podľa nich mala v Považskej Bystrici ostať po vojne len hutnícka výroba a výroba kanví na mlieko.
Plánovala sa výroba textilných strojov, bicyklov, drevoobrábacích strojov, žehličiek, elektrických vŕtačiek a vysávačov, čo sa Považskobystričanom nepáčilo a požadovali osamostatnenie so zachovaním a rozšírením existujúcej zbrojárskej výroby.
Motocykel má kolesá s drôteným výpletom a bubnovými brzdami. (zdroj: Peter Šíma)Všetko bolo inakšie
Ako sme už vyššie spomenuli, Ing. Ullman sa 1. novembra 1946 presťahoval do Považskej Bystrice a začal pracovať ako vedúci technického oddelenia Považských strojární.
Vzadu sa nachádzala odrazka a svetlo na osvetlenie evidenčného čísla. (zdroj: Peter Šíma)Podľa spomienok pána Zdena Metzkera, bývalého konštruktéra Považských strojárni, Ing. Ullman pracoval na motocykloch bez akejkoľvek dokumentácie, nepriniesol si z Brna žiadne výkresy či prototypy. Všetko nosil v hlave.
Napísať vo vtedajšej tlači, že sa inšpiroval nemeckým vynálezom, bolo v tom čase politicky nemožné. S najväčšou pravdepodobnosťou tak vznikli dezinformácie, že Manet M-90 má pôvod v Zbrojovke Brno.
Ing. Ullman, podobne ako iní konštruktéri a špecialisti, neprichádzal do Považských strojární za trest, ale kvôli lukratívnym miestam. Vznik motocykla Manet M90 bola práca štyroch konštruktérov v Považských strojárňach – Ing. Josefa Ullmana, Ing. Rudolfa Žnivu, Ing. Vincenca Sklenářa a Zdena Nagya.
Po rokoch na to jeden z nich spomína takto: „Všetko bolo inakšie. Ullman zohnal starý rám z Ogara, a ja (Zdeno Nagy) som zohnal starý dvojpiestový Puch. To bolo všetko, čo sme mali na začiatku vzniku prvého Maneta. Boli sme mladí chlapci a odkopírovali sme, čo sa dalo.“
Schránka na náradie bola integrovanou súčasťou nádrže. Bežne sa montovala i ručná trubka. (zdroj: Peter Šíma)Na rozdiel od Pucha 125 zmenili na Manete štartovanie, radenie rýchlosti, primárny prevod z reťaze na ozubené kolesá, spojku a ďalšie veci. Manet M90 sa na začiatku vyrábal s ručným radením cez páku pod nádržou, bez radiaceho automatu a s paralelným nožným radením.
Neskôr ostalo len radenie nohou, ale nožná páka sa nevracala do strednej polohy. Dnes sa to dá považovať za trochu zvláštny systém, ale kedysi ho používalo viac výrobcov motocyklov, pretože išlo o veľmi jednoduché riešenie. Radiaci automat dostala motorka až v roku 1951.
Vojna v Kórei ukončila výrobu
Prvý sériový Manet M90 zišiel z linky závodu v Považskej Bystrici v júli 1947 a verejnosti sa motocykel predstavil v tom istom roku na pražskom autosalóne.
Ešte do konca roka vyrobili 366 kusov a do roku 1951 ich spolu vyprodukovali 37 630 kusov. Výrobu Manetov ukončila vojna v Korei. Považské strojárne museli vyrábať pušky, letecké kanóny pre stíhačky MIG 15 a muníciu!
Jednovalcový motor s dvoma piestami má objem 93 cm3. Za pozornosť stojí logo výrobcu, odliate na hliníkovom veku motora. (zdroj: Peter Šíma)Manet sa môže pochváliť ešte jedným prvenstvom. Bol to prvý motocykel v Československu, na ktorom sa pri sériovej výrobe použil metalizovaný lak. Zmiešaním striebrenky a modrého emailu vznikla tzv. „letecká modrá“ .
Manet M-90 má nepochybne významné miesto v dejinách slovenského priemyslu. Skutočnosť, že Slovenská pošta vydala v rámci edície technických pamiatok známku s vyobrazením Maneta, je len malou satisfakciou konštruktérom a výrobcom.
Článok bol pripravený v spolupráci s redakciou veteransk.
Autor: Valentin Zbyňovský
