(zdroj: Michael Kasarda)Čašníci v kaviarňach a reštauráciach majú radi nenáročných zákazníkov, ktorí sa uspokoja s ponukou v jedálnom lístku. Hrôzu im naháňajú ľudia, ktorí žijú zdravo a preto sú na diéte - vegetariánskej, vegánskej, bezlepkovej, paleo či nejakej inej.
"Nejem zemiaky, ryžu ani pečivo, používam len olivový olej a sladím len medom, hnedým cukrom a stéviou, ale niečo mi musíte pripraviť" sú slová, s ktorými zákazník vstupuje a víta personál prevádzky.
Už po týždni jazdenia s elektromobilom sme pocítili, že nekonvenčný spôsob dopĺňania energie do auta mal na nás rovnaký vplyv, ako má na ľudí nekonvenčná diéta. Pri každej možnej príležitosti - dlhšom výlete, návšteve hotela, kúpaliska či vzdialenejšej reštaurácie - ľudí svojím nekonvenčným pohonom obťažujete.
Staviate sa do pozície hrdého vlastníka elektromobilu, hrdého technologického pioniera, ale zároveň - človeka, ktorý trpí za ostatných, chce zlepšiť životné prostredie. A navyše nezájdete príliš ďaleko.
To posúva Nissan Leaf do funkcie druhého auta v rodine, alebo inak - drahej hračky. Navyše nie veľmi dobrej hračky; odkedy bol Leaf predstavený, konkurencia ho v mnohých ohľadoch predbehla.
Nissan Leaf totižto pochádza z roku 2010. Konvenčné modely sú väčšinou po šiestich rokoch technologicky zastarané a automobilky končia s ich výrobou - a jediný protiargument Nissanu je neokukanosť Leafu.
Pre predstavu ako dávno to bolo - pamätáte si, ako Apple v 2010 predstavil dnes už archaický iPhone 4, ktorý stratil signál, keď ste ho chytili do ruky? Ani Apple by nemal odvahu predávať iPhone 4 so 128-gigabajtovou pamäťou a prezentovať ho ako súčasný model.
Vyzerá ako žaba - a to nie je kompliment
Dizajn Leafu má podobný problém ako mnohé iné hybridy a elektromobily - Nissan sa príliš ostentatívne snažil dať najavo, že auto je “iné” a “zelené”.
