Automobilka Škoda Mladá Boleslav oslavuje tento rok 121 rokov od doby, kedy si v Mladej Boleslavi otvorili svoju strojnú dielňu páni Václav Laurin a Václav Klement. Z malej dielničky sa postupom času stal renomovaný výrobca automobilov.
Konjunktúra československého automobilového priemyslu v druhej polovici 20- tych rokov bola len relatívna a úvahy o kúpe vlastného automobilu sa reálne týkali len malého okruhu spoločnosti.
Lacný automobil pre čo najširšiu klientelu nebol problémom konštrukcie, ako sa mnohí mylne domnievali, ale problémom ekonomiky výroby. Iba veľkosériová výroba mohla zlacniť automobil.
Toto si veľmi dobre uvedomoval Václav Klement, ktorý podrobne študoval Fordov výrobný a hospodársky program. Záver bol jasný – automobilka nutne potrebuje rozsiahle investície do technológií. Výsledok všetci poznáme – spoločnosť L&K prevzala Škoda.
Po dokončení modernizácie závodu v roku 1928 sa začali vyrábať prvé automobily, nesúce už len značku Škoda – typy 4R a 6R. Ich hlavný prínos bol v typizácii a unifikácii dielov, predstavovali ďalší vývojový stupeň, ale zďaleka nie očakávanú revolučnú zmenu v konštrukcii a ani obchodné výsledky nesplnili očakávania.
Preto sa na jesennom pražskom autosalóne v roku 1929 objavil nový typový rad automobilov, na vývoji ktorého sa podieľala talianska firma Pellegati. Boli to typy Škoda 430, 645 a vlajková loď značky - Škoda 860.
Prvá číslica znamenala počet valcov, ďaľšie dve výkon motora v konských silách. Najväčší záujem vzbudil typ 860, veď ním sa automobilka chcela zaradiť medzi elitných výrobcov reprezentačných limuzín a automobil mal byť konkurenciou predovšetkým pre domácich výrobcov – Pragu, Tatru a Waltra, nakoľko každý z nich luxusnú limuzínu vyrábal.
Rok 1929, kedy sa Škoda 860 predstavila, bol zároveň prvým rokom svetovej hospodárskej krízy. Tá sa naplno prejavila až v roku 1932, v ktorom zároveň končí výroba typu 860.
Škoda 860 sa vyrábala štyri roky, za ten čas sa vyrobilo 49 kusov vozidiel. Za malým počtom vyrobených vozidiel môzeme vidieť nástup hospodárskej krízy, neschopnosť presadiť sa voči konkurenčným vozidlám – Tatra 80, Walter Royal, Praga Grand, ktoré disponovali väčším výkonom a lepšou výbavou, rovnako však chýbajúcu tradíciu vo výrobe luxusných limuzín.
Napriek všetkému 860-tka zostáva jediným škodováckym sériovo vyrábaným osemvalcom. Jej konštrukcia a výnimočnosť ju právom zaraďujú k tomu najlepšiemu, čo sa v predvojnovom Československu vyrobilo.
Do dnešných dní sa zachovalo len niekoľko kusov. Ja osobne viem o dvoch – štvordverový kabriolet vlastní Múzeum Škoda Mladá Boleslav a o limuzínu sa poctivo stará zberateľ veteránov, ktorému týmto ďakujem za možnosť predstaviť našim čitateľom tento klenot. Takisto mu ďakujem za ochotu podeliť sa s našimi čitateľmi o históriu svojho vozidla.

"Automobil som získal v roku 1974 zo severných Čiech. V tom čase som už bol majiteľom otvoreného dvojsedadlového športového voza, tak som hľadal jeho protipól. Chcel som uzavretú veľkú limuzínu.
Len pre doplnenie vtedajšej situácie s historickými vozidlami – okrem Škody 860 som mohol získať rozobratý Walter Royal, ale bez 12 valcového motora, alebo luxusný ZIL, ktorý mal v technickom preukaze napísané: Dar ÚV KSSS pre ÚV KSČ.
Mne ale padla do oka práve Škoda 860. Auto stálo odstavené v šope na záhrade, prerobené pre potreby dobrovoľných hasičov. Namiesto kufra sa na voze nachádzala bedňa s hasičským náradím, auto bolo veľmi opotrebované, čalúnenie zodraté, inak bolo vozidlo viacmenej kompletné.

S majiteľom som sa pomerne rýchlo dohodol. V deň, keď som pre auto prišiel spolu s kamarátom, prišiel majiteľ na škode 100, z nej vybral akumulátor a išiel smerom k stodole, kde stála 860-tka. Nebolo nám celkom jasné, čo chce s týmto malým akumulátorom pri tomto veľkom aute vo veľkej zime dosiahnuť.
Na naše veľké prekvapenie, po krátkom nasatí benzínu a pretočení motora, motor naskočil a teraz už bývalý majiteľ s ním vyšiel asi na štvrtýkrát zo stodoly na ulicu, kde sme voz zapriahli za nákladný automobil a ťahali na železničnú stanicu.
Tam bola nakladacia rampa, pomocou ktorej sme ho chceli naložiť. Len pre zaujímavosť dodávam, že sme chceli použiť ten istý postup, ako bývalý majiteľ, ale nám sa takmer vybil akumulátor a motor nenaštartoval.
Oproti stanici, kde sme sa trápili, bola dievčenská internátna škola, a tak sme poprosili vychovávateľku, či by nám nepožičala asi tak 10 dievčat, ktoré by nám pomohli voz vytlačiť na korbu nákladiaka. Nakoľko bola zima a všade bol sneh a ľad, vychovávateľky nám odmietli vyhovieť s tým, že je to nebezpečné.
Našťastie, medzitým sa trochu spamätal akumulátor, umúdril sa i motor škodovky, naskočil a voz vyšiel na korbu nákladiaku, ktorý ho dopravil do Bratislavy. Asi po roku som vozidlo v rámci prvotného nadšenia rozobral a rozobrané diely som umiestnil po viacerých priestoroch.
Bohužiaľ, sa vďaka tomu niektoré diely nenávratne stratili. Dlhú dobu sa nič nedialo. Prvým impulzom v pokračovaní s vozidlom bola výstava “Človek na kolesách”, ktorá bola v roku 1996 v priestoroch Slovenského národného múzea.
Na tejto výstave bol prezentovaný kompletne reštaurovaný podvozok. Táto výstava odštartovala reštaurátorskú činnosť a výsledky mali smerovať k otvoreniu Múzea dopravy. Na autosalóne v bratislavskej Inchebe sa v roku 1999 prezentovala nalakovaná kabína vozidla spolu s ľavými blatníkmi.

Farebná kombinácia vozidla – modrá s bordovou bola zvolená podľa zvyškov pôvodnej kombinácie farieb, ktoré sa našli pri reštaurovaní na najmenej exponovaných miestach karosérie. Lakýrnické práce na vozidle boli prevedené za podpory Karola Pavlů.
Nakoľko som neskôr pracoval mimo Bratislavy, s vozidlom sa nič nedialo. V roku 2010 som začal na reštaurovaní vozidla pokračovať. Keďže som mal obmedzené priestory, dohodol som sa s Jirkom Vávrom, presťahovali sme auto k nemu do jeho veľkej dieľne a tam sme vozidlo dokončili.
Reštaurovanie vozidla bola práca mnohých kamarátov, ktorí svojimi znalosťami prispeli k úspešnému ukončeniu reštaurátorských prác. Potom sa kompletné a zložené vrátilo ku mne do garáže a začali prvé skúšobné jazdy.
Prvým podujatím, na ktorom sa predstavila čerstvo dokončená Škoda 860, boli Piešťanské zlaté stuhy v roku 2012. Postupne sa objavili prvé problémy – blblo chladenie a elektrická sústava, tie sa však podarilo odstrániť a vozidlo začalo relatívne spoľahlivo jazdiť.
Od tej doby som s ním najazdil niečo cez 1500 km. Samozrejme sa stále objavujú drobné závady, ktoré sa darí postupom času odstraňovať, ale pri pomaly 90- ročnom aute je toto asi normálne. Auto ešte stále nie je v 100% stave, ale verím, že v priebehu tejto sezóny sa to už podarí."
Ako zaujímavosť pridávame aj dobové desatoro pre dobrého vodiča.

Technické parametre vozidla
Škoda 860, 1929-1932
motor: radový osemvalec s ventilovým rozvodom SV
vŕtanie x zdvih: 75 x 110 mm
zdvihový objem: 3880 ccm
výkon: 44,1 kW (60 k) pri 3000 ot / min
počet ložísk kľukového hriadeľa: 9
chladenie: s núteným obehom a ventilátorom
mazanie: tlakové, obežné
zapaľovanie: akumulátorové s rozdeľovačom Scintilla
karburátory: Zenith U 42, alebo Zenith UP 36
elektoinštalácia: dynamo Scintilla 12 V, 80 W, neskôr 12 V 100 W
prevodovka: v bloku s motorom, pohon zadnej nápravy spojovacím hriadeľom
spojka: suchá, viaclamelová
počet prevodových stupňov: 3 + Z
rozvodovka: stály prevod 4,40
rám: rebrinový, nitovaný s oceľových U – profilov
predná náprava: tuhá, odpružená dvojicou pozdĺžnych poleliptických pier
zadná náprava: tuhá, odpružená dvojicou pozdĺžnych poleliptických pier
riadenie: skrutkou a maticou
prevádzková brzda: mechanická, bubnová na štyri kolesá s posiľňovačom Dewandre
parkovacia brzda: mechanická, bubnová na zadné kolesá
ráfiky kolies: plechové, diskové, alebo špicové
rozmery pneumatík: 6,50x20”
rázvor: 3570 mm
rozchod kolies vpredu/vzadu: 1400 / 1400 mm
celkové rozmery: 5425 x 1750 x 1880 mm
hmotnosť podvozku: 1265 kg
celková hmotnosť : 1850 kg(platí pre limuzínu)
maximálna rýchlosť: 110 km/h
spotreba paliva: 17 l na 100 km
prevedenia karosérie: limuzína, kabriolet, faux-kabriolet, dodával sa i samostatný podvozok
počet vyrobených kusov: 49
Článok vznikol v spolupráci s redakciou veteransk.
Autor: veteransk