DETROIT, BRATISLAVA.Vyššie napätie v autách umožní nasadenie nových elektrických systémov. Vďaka nim budú autá ekologickejšie, komfortnejšie, ale aj zábavnejšie, píše Detroit Free Press.
Batérie sa začali v autách objavovať ešte začiatkom 20. storočia. Prvými elektrifikovanými komponentami v autách boli svetlá a klaksóny, elektrické štartéry sa rozšírili až v dvadsiatych rokoch. Spočiatku mali autobatérie napätie šesť voltov.
V polovici päťdesiatych rokov, keď do módy prišli väčšie a silnejšie motory, si štartéry vyžiadali silnejší, dvanásťvoltový elektrický rozvod. Niektoré autá ako napríklad Volkswagen Chrobák či Citroën 2CV si zachovali šesť voltov.
Po šesťdesiatich rokoch tak prichádza k veľkej zmene napätia v autách - z dvanástich na 48 voltov.
Vyššie napätie zvýši efektivitu
Nové 48-voltové batérie (aj kabeláž auta) by mali byť veľkosťou porovnateľné s tými dnešnými. Výrobcom však umožnia priniesť množstvo funkcií.
Tá, ktorá sa najčastejšie spomína, je elektrický kompresor, ktorý nahradí turbo či klasický, remeňom poháňaný kompresor. Na rozdiel od turba, ktoré potrebuje tlak vo výfuku, sa elektrický kompresor dokáže roztočiť kedykoľvek na požiadanie.
Prvým sériovým autom s elektrickým kompresorom je dieselové Audi SQ7, pri ňom automobilka udáva, že maximálny plniaci tlak dosiahne elektrický kompresor za 250 milisekúnd. 48-voltová elektrika v aute umožnila aj použitie ďalších systémov podvozka, ako sú aktívne stabilizátory a odpruženie či natáčanie zadných kolies.

Rovnaký motor dostalo, mimochodom, aj Bentley Bentayga, prvé SUV britskej luxusnej značky.
Spoločnosť Valeo tiež experimentuje s elektrickým kompresorom pripojeným k prakticky sériovému dvojlitrovému štvorvalcu Ford. Presné dáta nezverejnila, no uvádza, že v porovnaní s klasickým turbom má jej riešenie lepšiu odozvu na plyn, vyššiu efektivitu a lepšie fungujúci systém štart-stop.
Pomôže aj nižšej spotrebe
48-voltový systém by mal priniesť ešte jednu výhodu - auto by s ním malo byť schopné prejsť veľmi krátke vzdialenosti len na elektrický pohon. Pôjde o takzvaný mild-hybrid, konštrukčne podstatne jednoduchší ako klasické hybridy.
Schopnosť prejsť pár desiatok metrov na elektrinu však ušetrí palivo napríklad v zápche či na parkovisku. Riadiaca jednotka tiež bude môcť krátkodobo vypnúť klasický motor vo väčšej rýchlosti, napríklad v pozvoľnom klesaní z kopca.
Palivo ušetrí aj to, že mnohé zariadenia, ktoré sú poháňané remeňom motora (napríklad olejové a vodné čerpadlo, kompresor klimatizácie) budú môcť byť na elektrinu. Batériu bude dobíjať alternátor, ktorý nebude zapojený stále, ale len pri brzdení a na voľnobehu.
48-voltový elektrický systém by mal priniesť úsporu paliva asi 15 percent. Spočiatku by mal zvýšiť výrobné náklady auta asi o 800 až 1000 eur, postupne však zlacnie.