Pôvodný zámer uskutočniť porovnávací test Volva S90 a Mercedesu triedy E zmarili rozdielne motorizácie. Pod kapotou Mercedesu sa namiesto očakávaného štvorvalca objavil šesťvalec s objemom 3,0 l.
Rozdielom bol aj pohon, zatiaľ čo Volvo disponovalo pohonom všetkých kolies, Éčko poháňali kolesá zadnej nápravy. V teste sme sa napokon sústredili na oblasť, ktorá tieto autá spája. Bez debaty je ňou technológia. Obe autá disponovali najmodernejšími technologickými prvkami.
Autonómne parkovanie je zatiaľ len hračkou
Ako prvé sme vyskúšali “automatické“ parkovanie. Volvo v tejto disciplíne nevyniká a v podstate ponúka to, čo nájdeme aj v oveľa lacnejších autách, vrátane častého zaváhania pri parkovaní. Manéver sa nie vždy podaril, šofér musel brzdiť a meniť prevodové stupne (spiatočka a pohyb vpred).
Pri parkovaní si vodič jedným kliknutím na dotykový displej vyberie, či chce parkovať pozdĺžne alebo priečne. Možnosti sú dostupné podľa veľkosti medzery medzi autami. Nám Volvo v prvom prípade vo videu neponúklo možnosť parkovať priečne, hoci sme plánovali vojsť medzi priečne parkujúce autá.
Mercedes je v tomto o generáciu lepší, ani on sa však nevyhne zaváhaniam pri parkovaní. Šofér nemusí radiť, pridávať, brzdiť a samozrejme ani točiť volantom. Môže si vybrať, či na parkovacie miesto nacúva, alebo vojde predkom.
Zaparkovať môže aj po vystúpení z auta pomocou diaľkového ovládania. Ako ovládač poslúži telefón alebo tablet s nainštalovanou aplikáciou. S diaľkovým ovládaním zvládnete aj vyparkovanie z úzkeho priestoru.
(zdroj: Michal Švančara)V praxi “automatické“ parkovanie nemá veľké využitie. Slabšiemu šoférovi môže za istých okolností táto funkcia pomôcť. Problémom je čas, ktorý pri parkovaní strávite a spoliehať sa naň nechcete ani pri obrubníkoch. Pri nízkoprofilových pneumatikách vždy hľadáme ten správny spôsob, ako zaparkovať na obrubníku.
Automatické parkovanie je v súčasnosti akousi hračkou, ktorá sa v budúcnosti stane súčasťou autonómneho šoférovania. Dnes má však svoje nedostatky rovnako, ako samotná autonómna jazda.
Práve autonómna jazda bola druhou disciplínou, ktorá nás v prípade dvojice vozidiel zaujímala. O plneautonómnom systéme, samozrejme, nemôže byť ani reči, svedčia o tom aj názvy asistenčných systémov Pilot Assist (Volvo) a Drive Pilot (Mercedes).
Autonómna jazda? Ruky nechávajte na volante
Viac nás v tomto ohľade zaujímalo Volvo, Mercedes sme už totiž vyskúšali pred nejakým časom na nemeckých cestách. Cestou z Bratislavy po diaľnici D1 si Pilot Assist postupne získaval našu dôveru. Automobilka a legislatíva nútia šoféra zasahovať do riadenia v pravidelných intervaloch.
Ale náš pocit zo schopnosti autonómneho systému bol veľmi dobrý. Za dobrého počasia sme sa na schopnosti Volva udržať sa v jazdnom pruhu a do nikoho nenaraziť mohli spoľahnúť. Adaptívny tempomat reagoval jemne a žiadne šoky v podobe zbytočného a prudkého brzdenia sme nezažili. Vždy, keď auto funguje v teste dobre, tak mu situáciu radi sťažíme.
S rukami pripravenými na volante a s jednou nohou na brzde nás zaujímalo, ako sa bude auto správať pri nedodržaní odstupu, ktorý štandardne stanovuje adaptívny tempomat. Nebolo nutné sa priblížiť k autu vpredu nebezpečne blízko. Už pri vzdialenostiach, v akých sa v špičke bežne po D1 jazdí, stratil Pilot Assist v zákrutách istotu.
Kratší výhľad spôsobil “opitú“ jazdu od čiary k čiare a bez zásahu vodiča by auto prešlo do vedľajšieho pruhu. Vypomstiť sa to môže, ak sa pred Volvo zaradí iné auto v nežiadúcej vzdialenosti.
Kamera a radar sú dôležité prvky autonómnej jazdy, táto skrytá v znaku však poslúži šoférovi pri parkovaní. (zdroj: Michal Švančara)Po prechode na rýchlostnú cestu R1 sme sa zapotili na obchvate Nitry. Neistotu v nás však Pilot Asist veľmi rýchlo eliminoval. Zákruty sú tu síce tiahle, ale nie výrazne zakrútené, takže Volvo S90 absolvovalo túto časť cesty bez zaváhania. Na limit autonómneho systému sme narazili až približne pri zjazde na Hronský Beňadik.
Od tohto bodu smerom na Banskú Bystricu nám autopilot viac prekážal, ako pomáhal. Niekedy sme jeho nie správne natočenie volantu museli pretlačiť fyzickou silou. Následne riadenie zmäklo a auto zrazu zatočilo viac, ako bolo plánované.
Podobná situácia nastane aj vtedy, keď sa šofér a Pilot Assist rozhodnú otočiť volantom v rovnakej chvíli. Sily pôsobiace na volant sa spočítajú a znovu natočíte volant viac, ako treba.
Naživo viac pútalo pozornosť Volvo. Na fotke zvýrazňuje Mercedes "živšia" farba (zdroj: Michal Švančara)Mercedes vie šoférovať rýchlejšie
Zaujímavé je, že niekedy v prudkej zákrute, keď Volvo zašlo za stredovú čiaru, sa hneď nevzdalo a snažilo sa zákrutu vytočiť. V kritickej situácii tak môže zmierniť následky nehody, pripadne jej úplne predísť.
Táto reakcia nie je pravidlom a nemožno sa na ňu spoliehať. Štandardne súčasné autonómne systémy v takejto situácii rezignujú a iba šoférovi prostredníctvom displeja oznámia, že celá práca ostáva na ňom. Volvo zvláda autonómnu jazdu diaľnicou oficiálne do rýchlosti 130 km/h.
Mercedes je v tomto podstatne ďalej a jeho schopnosti sa zastavia pri rýchlosti 210 km/h. Na rovnej nemeckej diaľnici sme to pred časom (počas prvej jazdy s verziou kombi) skúšali približne do tempa 160 až 170 km/h, samozrejme, s rukami pripravenými na volante.
