Štart-stop systém v praxi znižuje spotrebu len zanedbateľne

Vždy, keď auto stojí s naštartovaným motorom, plytvá energiou - a v kolóne to môžu byť aj desiatky minút. Systém, ktorý by vypol motor vtedy, keď auto stojí, by určite pomohol, však?

Štart-stop je riešenie, ktoré zlpešuje spotrebu na papieri a v laboratóriu lepšie, ako v realite.

Spotreba sa podľa európskej metodiky NEDC meria v laboratóriu pri teplote 20 stupňov celzia, keď má auto už vopred zohriaty motor. Počas samotného testu sú úseky, počas ktorých auto stojí, relatívne dlhé - až 16 sekúnd v neutráli s pustenou spojkou.

V praxi sa však štart-stop systém na spotrebe podpíše len minimálne a vyžaduje si zosilnenie viacerých komponentov motora.

Palivo šetrí až po troch sekundách

Na to, aby sa štart-stop vôbec aktivoval, musí byť pohonné ústrojenstvo zohriate na prevádzkovú teplotu - aj v lete pri vysokých teplotách to chvíľu trvá. To je zároveň dôvod, prečo aj mnohé hybridy majú (hlavne v zime) po štarte dlho zapnutý motor.

Navyše motor sa nevypne, ak má vodič požiadavky ako vykurovanie a vyhrievanie sedadiel v zime či klimatizáciu v lete.

Pri opätovnom štartovaní má pritom motor zvýšenú spotrebu - takže jeho vypnutie sa oplatí až vtedy, keď auto stojí dlhšie. Konkrétny čas je veľmi individuálny, ľudovo sa hovorí o troch sekundách. Pri pomalom posúvaní sa v kolóne tak tento systém spotrebu skôr zvyšuje, ako znižuje.

„Zníženie spotreby paliva je pri štart-stop systéme zanedbateľné. Ide iba o stotiny litra na 100 kilometrov,“ tvrdí Jindřich Krejčí, riaditeľ spoločnosti ProfiAuto pre Českú republiku a Slovensko.

Merania ukázali, že pri 400 najazdených kilometroch v meste systém ušetril len 0,12 l paliva. V prepočte na 100 km je to teda len 0,03 litra - pri spotrebe šesť litrov je to polpercentná úspora paliva.

Nižšia spotreba benzínu, vyššia autobatérií

Každých desaťtisíc kilometrov najazdených v meste teda ušetríte tri litre paliva. Na túto úsporu však musí mať auto silnejší alternátor a štartér aj autobatériu.

Odporcovia systémov štart-stop kritizujú aj väčšie opotrebenie dielov motora, ako napríklad turbodúchadlá či kľukový hriadeľ. Tieto výčitky však nie sú celkom potvrdené.

Mazda tvrdí, že pri vypínaní motora zastaví riadiaca jednotka kľukový hriadeľ v takej polohe, aby opätovný štart bol čo najhladší a najšetrnejší. BMW chladí svoje turbá olejom a dochladzovanie beží aj po vypnutí motora - čo znižuje riziko ich poškodenia.

Dochladzovanie turbodúchadiel po vypnutí motora však ničí autobatérie. Viaceré zahraničné portály priniesli minulý rok správu, že osemvalcové motory BMW s kódom N63 majú predpísanú výmenu autobatérií pri každej výmene oleja - po 16 000 kilometroch.

Skutočný prínos v zlepšení ekológie by mohli priniesť až hybridné či takzvané mild-hybridné systémy, ktoré umožnia krátku jazdu na elektrinu aj bez veľkých a ťažkých batérií. Tie by mali prísť do spolu so 48-voltovými systémami.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Do áut prichádza po šesťdesiatich rokoch 48-voltová revolúcia

Dovtedy si musíme vystačiť so systémom, ktorý veľa paliva neušetrí, navyše v mnohých autách vyrušuje a kazí komfort jazdy.

Preto ho mnohí vodiči vypínajú pri každom naštartovaní, prípadne si ho nechávajú deaktivovať v riadiacej jednotke motora.