Šípková Ruženka, alebo ako sme prebrali k životu Triumph Spitfire

Milé deti!

Táto rozprávka je o dlho-predlho spiacej Šípkovej Ruženke, ktorú dvaja šikovní bratia prebudili k životu. Ale poďme pekne po poriadku!

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi dolinami, za ôsmimi chladiacimi vežami atómovej elektrárne Bohunice sa jedného dňa objavil čudesný handrový tátoš. Namiesto štyroch nôh mu k pohybu pomáhali tri kolesá, bol pokrytý kožou bez srsti a rútil sa cestou-necestou, sprevádzaný náramným rachotom. Ľudia mu kedysi dali meno Velorex .

Jeho posádka, princ a bosorka, sa hádala, prečo šofér nesprávne odpovedal na prejazdovej kontrole a zadal počet chladiacich veží šesť. Vedľa neho sediaca bosorka - tá, čo má vždy pravdu, mu to bude neustále pripomínať až po dojazd do cieľa, lebo ona chcela dať správny počet, teda osem. No nebola vypočutá, princa evidentne postihlo chvíľkové pominutie zmyslov, lebo si dovolil neposlúchnuť ju. Za trest si musel nespočetnekrát vypočuť ,,Veď som ti to vravela, že osem “.

Nemyslite si však, že princ bol len taký obyčajný podpapučník! Princ bol princom aj preto, že bol dobrý diplomat. V cieli sa zamyslel, potom si odkašľal a vysúkal zo seba ono dôležité a v konečnom dôsledku prelomové vyhlásenie: ,,Drahá, vidím, že tvoj kariérny rast v automobilovom pretekaní sa blíži k vrcholu, umožním ti teda, aby si sa mohla naplno realizovať a kúpim ti malého šikovného veterána.“

Triumph Spitfire 1500 (102 fotografií)

Múdro zamlčal, že si ho bude musieť zaplatiť sama. Z nadšenej bosorky sa tak stala v jednom momente nedobrovoľná sponzorka.

Manželka - bosorka v blaženej nevedomosti nabádala manžela – princa, aby už konečne to auto zohnal. Princ teda rozhodil siete a ako to už v rozprávkach býva, stal sa zázrak. Jeden dobrý emigrant priniesol svojmu otcovi na starobu autíčko červený Triumph Spitfire, ktorým mnoho rokov brázdil ulice amerického San Diega.

Chcel, aby si aj otec užil prekrásny pocit z jazdy v kabriolete. Ale autíčko sa dostalo do rúk zlých mechanikov, ktorí ho celé rozobrali, a až potom zistili, že je pospájané nie metrickými závitmi, ale americkými Whitwort-UNF.

Na ne nemali kľúče, navyše, polovica sa im medzitým postrácala. Nevyšiel ani pokus dostať náhradnú metrickú skrutku do závitu kladivom. Preto Triumph vrátili majiteľovi, ktorý ho zmenil na mnoho rokov spiacu Šípkovú Ruženku. Kvalitu karosérie tak dlhodobo oceňovali len sliepky, ktoré sa v nej ubytovali.

Jedného dňa sa objavili na dvore dvaja urastení šuhaji, princ so svojím bratom a začali si hrdzavé autíčko obzerať. Sliepky užasli, onemeli, a keď ho začali premiestňovať na vozík, rozčúlene sa rozkotkodákali - bratia sa cítili chvíľu ako doma pri manželkách. Deduško dostal kráľovskú odmenu, po garážach v Rožňave pozbierali ešte mnoho súčiastok a vyrazili. Na prvom odpočívadle zastavili, aby sa mohli bezuzdne tešiť, tancovali okolo pokladu ako Winnetou okolo vatry mieru.

(zdroj: archív Marián Bazala)

V noci prišli k mladšiemu bratovi do Šiah, vyložili poklad a začal nekonečný renovátorský príbeh.

(zdroj: archív Marián Bazala)

V trvajúcej eufórii, hraničiacej so šialenstvom, si dovolil princ nadránom prebudiť svoju bosorku. A keby len prebudiť, hneď zahorúca si vypýtal refundáciu nákladov spojených s nákupom a dopravou ,,šrotu a vraku“, ako sa o jeho skvoste vyjadrila rozčúlená prebudená manželka.

Nasledujúce mesiace boli ťažké. Veta: „Maminka, daj peniažky na originálne súčiastky z Anglicka na tvoje auto,“ bola na dennom poriadku.

(zdroj: archív - Marián Bazala)

Renovácia úspešne napredovala, všetky diely krásavca princ rozobral a opieskoval.

(zdroj: archív-Marián Bazala)

Čo bolo treba, dal pochrómovať, pri chrómovaní sa toho ani veľa nestratilo.

(zdroj: archív-Marián Bazala)

Karoséria sa opieskovala a vyvarila a nastal problém. Aký použijú odtieň farby. Vtedy dal princ na radu deda Vševeda, aby použil klasický odtieň British racing green. Taký, aký je jeho MG TA z roku 1937.

(zdroj: archív-Marián Bazala)

Krok za krokom postupovali dvaja šikovní bratia smelo k vytúženému cieľu. Zdolávali mnohé méty, akými bola výroba nového listového pera a renovácia prístrojovej dosky

(zdroj: archív Marián Bazala)

Najprv vyrobili z preglejky novú podkladovú vrstvu, ale kde zohnať pravú africkú koreňovú dyhu na vrchnú vrstvu? Aj to sa podarilo u predajcu nábytku, ale namiesto na jedno auto, musel kúpiť dyhu na celú obývačku.

Princ dokonca vyhnal Marušku, vlastne dcéru Zuzku, na zárobky do Anglicka s podmienkou, že sa môže vrátiť, až keď mu prinesie značkový drevený volant. Tak sa aj stalo! Z nej by si mali brať viaceré dcéry príklad. Nedoniesla tmavého vnuka, ale krásny hnedý volant.

(zdroj: archív - Marián Bazala)

Všetko spelo k jednému jedinému momentu – naštartovaniu nádhery.

(zdroj: archív-Marián Bazala)

Stalo sa tak v jeden večer. To bolo slávy! Žiaľ, netrvala dlho, Američania mali totiž kvôli ekológii namontovaný v Spitfieri len jeden karburátor Stromberg. Nepovedzte to nikomu, ale bratia sa vykašľali na ekológiu a začali zháňať dva SU HS 4, ktoré sa montovali do Spitfiera v Európe.

(zdroj: archív-Marián Bazala)

Karburátory zohnali, ale kupec im nepovedal, že sú zo závodnej verzie Mini Coupru a majú posunutú plavákovú komoru o 9 mm vyššie. V Mini sú uložene šikmo. Múdri Ďurkovia namontovali karburátory a motor aj tak nešiel, ako by mal.

Tak si dali vysústružiť špeciálne ihly do karburátorov, o probléme so zlou výškou plavákovej komory ani netušili. Na to prišli až po piatich rokoch, keď im kamarát náhodou požičal jeho rezervné karburátory.

(zdroj: archív-Marián Bazala)

Motor vrčal, bolo by vhodné povoziť sa. Kľúčovým momentom bolo vyžobranie 80 000 Sk od bosorky na špicové kolesá. ,,Múdry“ princ Marian kúpil najširšie pneumatiky, široké až 195 mm. Špicové kolesá boli krásne.

(zdroj: archív-Marián Bazala)

V jednu pamätnú nedeľu ich konečne nahodili a celé kráľovstvo šahanských garážistov sa zbehlo na premiérovú jazdu. Naši šikovní bratia so slávnostným zatrúbením vyrazili z davu. Odchod z garáže bol famózny, aj jazda super, až do chvíle návratu, keď Marián stupil na brzdu.

V tej chvíli ich predbehla centrálna matica a po nej aj predné koleso, zatiaľ čo Triumph klesol na rameno nápravy. V asfalte zostala krásna stopa, ako dreli podvozkom. Všetci závistliví poddaní mali radosť. No našli sa aj takí, ktorí rýchlo pribehli na pomoc. Silnými rukami zodvihli raneného spadnutého vtáka a nasadili neverné koleso. O 10 minúť odfičali preč.

A prečo sa to stalo? Jednoducho vymenili centrálne matice z ľavej na pravú a namiesto toho, aby sa matice pri brzdení doťahovali, opak bol pravdou, vplyvom nesprávnej montáže povoľovali. Kolesá zložili a netušili, že to bol len začiatok ich problémov.

Nepozdával sa im zvuk pri prepružení a zistili, že pneumatiky na zadnej náprave drú do karosérie, skrátka, pneumatiky 195 mm sú priširoké. Tak znovu kolesá dole a zohnať pneumatiky 185 mm.

Pneumatiky zohnali a hurá, ide sa voziť. Ale predtým museli v garáži vykonať skúšku, či sa kolesá nezachytávajú o karosériu. Dvaja urastení bratia sa postavili do kufra Spitfiera a toľko tam nadskakovali a skúšali prepruženie do krajných polôh, až im povolili špice na kolesách. Dve kolesá mohli zahodiť.

Nešťastní sadli do auta a vybrali sa do šíreho sveta k dodávateľovi kolies do 1400 km vzdialeného nemeckého mesta Lebach. Predajcovi premietli video z vyvažovania vajcovitých kolies a presvedčili ho, že im predal nekvalitný tovar. Zahanbený ich vymenil za nové. Konečne sa mohli vydať na ďalekú cestu domov cez sedmoro riek a párik neprajných colníkov.

Prebudenie Šípkovej Ruženky a jej transformácia na zelený športiak sa blížila k finále.

(zdroj: archív-Marián Bazala)

Už stačilo len zahrať sa na kolegyňu Popolušku, ona preberala hrach a šošovicu, šikovní bratia preberali zo zázračného vedra tie správne skrutky. Bolo to radosti, keď z tisíca vybrali tú správnu.

Zazvonil zvonec a rozprávke bol pomaly koniec. Za osem mesiacov dennodennej lopoty brata Dušana a sporadickej lopoty brata Mariána, sa Šípková Ruženka zmenila na prekrásny anglický športiak.

Zlá bosorka sa zmenila na dobrú sponzorku a postupom času na úspešnú veteránsku pretekárku, ktorá porazila na niekoľkých súťažiach aj pánske posádky, čo samoľúbi páni ťažko znášali.

(zdroj: archív-Marián Bazala)

A čo zostalo našim šikovným bratom? Mladšiemu Dušanovi špina v garáži a staršiemu Mariánovi pribudla starostlivosť o údržbu a umývanie prekrásneho Spitfiera. Ale aj on si prišiel na svoje.

Keď poslúchal, tak si mohol aj zašoférovať a povyhrávať niekoľko super pretekov, ako Pezinská baba alebo Ecce Homo Šternberk. Dokonca spoločne s bosorkou Beátou vyhrali aj titul majstra Slovenska v jazde pravidelnosti historických vozidiel.

(zdroj: archív Marián Bazala)

Až sa jedného dňa starší brat Marián znova najedoval a rozhodol sa zrenovovať ďalšieho veterána Spolu s bratom Dušanom naštartovali odťahovku a vyrazili na ďalekú cestu až na koniec sveta, kde sa zem končí a začína more. A priniesli si z Holandska ďalší vrak Triumph TR3A. Ale táto rozprávka už bola vyrozprávaná na týchto stránkach počas minulých Vianoc.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Ako som renovoval Triumph TR3A z roku 1958 Čítajte 

Článok sme pripravili v spolupráci s redakciou veteransk.