Nie je to tak dávno, čo sme sa prostredníctvom videa pozreli na tri spôsoby, ako opraviť defekt. Pritom sme zabudli na štvrtú možnosť, ktorou sú pneumatiky známe pod názvom run-flat.
V tomto prípade nie je auto vybavené rezervou ani lepiacou sadou. Na pneumatikách typu run-flat môžete pokračovať v jazde aj s defektom, ale len obmedzenou maximálnou rýchlosťou, zvyčajne 80 km/h. Rovnaké obmedzenie platí aj v prípade použitia dojazdovej rezervy. Najčastejšie sa s run-flat pneumatikami môžeme stretnúť na vozidlách značky BMW.
Takéto riešenie prináša viacero výhod. Nemusíte na mieste meniť pneumatiku a pri štandardnom poškodení môžete pokračovať v jazde do najbližšieho servisu, kde vám ju opravia.
Pozrite si tri spôsoby, ako si poradiť s defektom na ceste Čítajte Pozitívom je aj ušetrený priestor v kufri. Platí to najmä dnes s nástupom hybridných a elektrických vozidiel, keď potrebuje výrobca miesto naviac pre batérie.
Nevýhodou run-flat pneumatík je ich vyššia cena. Vozidlo musí byť navyše vybavené systémom pre monitorovanie tlaku pneumatík. Šofér môže na vozidle s run-flat pneumatikami defekt ľahko prehliadnuť. Dnešné nové autá, predávané v Európskej únii, sú povinne takýmto systémom vybavené.
Dôvod, prečo run-flaty zvládnu jazdu aj po strate tlaku a šofér si to v prvom momente nemusí ani všimnúť, sú spevnené bočnice. Vďaka tomu nedôjde k zvyčajnej deformácii a pneumatika sa udrží na ráfiku.
Medzi nevýhody sa radí aj ich oprava, ktorá môže byť drahšia. Navyše nahodiť run-flat pneumatiku na disk nie je jednoduché a tento bežný úkon nemusia zvládnuť v každom servise bez jej poškodenia. Ďalším mínusom je horší komfort a ich vyššia hmotnosť.
História run-flat pneumatík
Myšlienka pneumatík, s ktorými je možné jazdiť aj po strate tlaku, sa datuje do 30-tych rokov minulého storočia. Na ich históriu sa vo svojom článku pozrel portál autoexpress.co.uk.
Prvé run-flat pneumatiky navrhol Michelin pre potreby armády. Po strate tlaku v pneumatike sa o oporu starala pena v jej vnútri. Toto riešenie bolo drahé a veľmi sa neujalo.
