Fascinujúci model Bugatti Typ 57 bol posledným výtvorom géniov Bugattiovcov. Bugatti označoval svoje automobily číslami. V roku 1933 sa rozhodol zamerať sa na jediný model a to typ 57.
Zatiaľ, čo predtým navrhoval športové vozidlá a z nich potom upravoval cestovné verzie, teraz bol postup opačný . Navrhol cestovný automobil s využitím skúseností z pretekárskych modelov Bugatti.
Jeho syn Jean sa pri type 57 pokúšal uplatniť celý rad svojich nápadov, ale často narazil na odpor otca. Ten napríklad presadil napriek protestom syna pravostranné riadenie pri všetkých modeloch 57.
Väčšina vozidiel Bugatti Type 57 používala dvojvačkový radový osemvalec objemu 3257 cm³, ktorý vychádzal z motora typu 49.
Vďaka niekoľkým úpravám, ako napríklad pohon vačkových hriadeľov ozubeným súkolím dovtedy ovládaných reťazou, sa výkon motora zvýšil na 100 kW (136 k) a vozidlá tak dosahovali rýchlosť vyššiu ako 150 km/h. Podvozok mal rázvor 3302 mm, rozchod kolies vpredu i vzadu bol 1346 mm a hmotnosť podľa typu karosérie rástla od hodnoty 950 kg.
“„Ak sa ma spýtate na najlepšie super športové auto, bez váhania odpoviem, že to bolo 3,3-litrové Bugatti.“ odpovedala na otázku novinárov pretekárska legenda, Malcom Campbell.
„
Štvordverové kupé mali elegantné karosérie so sklonenými čelnými oknami a vzadu zavesenými dverami. Športové dvojmiestne roadstre mali naopak len malé sklenené štíty pred vodičom a spolujazdcom a samostatné blatníky nad každým kolesom.
Nechýbali ani kabriolety so sťahovacími plátenými strechami. Karosár Labourdette využil pri kupé Typu 57 tzv. princíp Vutotal, čo znamená absenciu stĺpikov A, zlepšujúci výhľad z vozidla bez tzv. mŕtvych uhlov.
Bugatti ponúkal klientom na podvozkoch typu 57 štyri typy základných karosérií. Dvojsedadlový kabriolet sa volal Aravis, štvorsedadlový kabriolet mal meno Stelvio, Ventoux bolo 2+2 sedadlové kupé a Galibier bol tzv. uzatvorený štvordverový športový sedan. Mená dostali podľa známych alpských priesmykov.
Písmená C,S, SC
Písmeno C za číslicou 57 znamenalo, že ide o verziu preplňovanú kompresorom Roots. Výkon 3,3-litrového osemvalca tak stúpol na 160 koní (119 kW) a cestovný štvordverový model 57C Berline s ním dosahoval rýchlosť až 180 km/h.
Od roku 1936 sa vyrábal typ 57S. Písmeno S neznamenalo Sport, ako sa niektorí mylne domnievajú, ale surbaissé, čo znamená znížený podvozok. Vodič mal tak nohy v priestore medzi hnacím hriadeľom a bočným rámom.
Na podvozky sa montovali najrôznejšie typy karosérií. Najväčšie množstvo príkladov na zákazku vyrobených karosérií typu 57S nájdeme v automobilovom múzeu bratov Schlumpfovcov vo francúzskom Mulhousene, ktoré sa pýši najväčšou zbierkou bugatiek na svete.
V roku 2011 sa jeden z dvoch dochovaných exemplárov Bugatti 57 SC Atlantic dostalo do zbierky svetoznámeho zberateľa, Petra Mullina. (zdroj: Peter Šíma a archív Valentin Zbyňovský)Atlantic
Dvojmiestný športový Atlantic navrhol Jean Bugatti na podvozku typu 57S a dal mu neobyčajne tvarovanú karosériu, vychádzajúcu z konceptu Aérolithe predstaveného na parížskom autosalóne v roku 1935.
Karosériu mal z vysoko horľavého elektrónu - zliatiny hliníka a horčíka. Keďže panely karosérie sa nemohli zvárať, pospájal ich nitmi. Tento štýl spájania využil Jean Bugatti ako štylistický prvok a lem s nitmi vedie celou dĺžkou karosérie.
Vozidlo poháňal opäť 3,3-litrový radový osemvalec s preplňovaním, takže auto malo označenie Type 57SC. Výkon 210 koní (155 kW) stačil na to, aby toto ľahké auto dosiahlo maximálnu rýchlosť až 210 km/h.
Zo štyroch vyrobených kusov typu Atlantic sa nepoškodené zachovali len dve. Jeden z dvoch dochovaných exemplárov slávneho Bugatti typ 57 SC Atlantic vlastní vo svojej zbierke módny návrhár Ralph Lauren. Ten si bolo možné pozrieť v roku 2011 na výstave v Paríži.
Druhý zachovaný exemplár Bugatti 57 SC Atlantic vlastní módny návrhár, Ralph Lauren. (zdroj: Peter Šíma a archív Valentin Zbyňovský)Druhý je v zbierke zberateľa Petra Mullina a naposledy sme ho v Európe videli spolu s ďalšími francúzskymi vozidlami jeho zbierky na veľtrhu Rétromobile v Paríži v roku 2012.
Tretí, ktorý bol zničený pri nehode s vlakom, bol opäť postavený s čiastočným využitím originálnych dielov. Tento exemplár sme mohli vidieť na prelome rokov 2007 a 2008 na výstave Chromejuwelen vo Viedni. Štvrtý kus zmizol bez stopy.
Tretím je novopostavený model z čiastočne pôvodných dielov. (zdroj: Peter Šíma a archív Valentin Zbyňovský)Futuristická karoséria kvapkovitého tvaru má prudko sklonené predné okno, svetlomety zabudované do krytov medzi kapotou a blatníkmi, dvere zasahujúce až do strechy s oknami v tvare ľadvín a nitovaný lem tvoriaci stred strechy vytvára náznak rybej plutvy, deliac zadné okno. Interiér má drevený štvorramenný volant, drevom obloženú prístrojovú dosku a drevené rámy okien.
Článok bol pripravený v spolupráci s redakciou veteran.sk
Autor: Valentin Zbyňovský
