Rally Dakar sa radí určite medzi najnáročnejšie motoristické podujatia. Počas desaťročia trvajúcej histórie prinieslo množstvo zaujímavých momentov od hrdinských výkonov, cez tragické nehody až po nevšedné technické riešenia pretekárskych vozidiel.
Jednou zo zaujímavých postáv bol bezpochyby Jan de Rooy. Holanďan sa v 70-tych rokoch stal známy vďaka Rallycrossu. Prvýkrát sa na štart Dakaru postavil v roku 1982 ako šofér kamiónu DAF NTT2800. Celkovým víťazom sa medzi kamiónmi stal Francúz Georges Groine. Jan de Rooy vyhral vo svojej kategórii ťažkých kamiónov.
Holanďan na seba výraznejšie strhol pozornosť v roku 1984. Za podpory výrobcu DAF Trucks zaujal dvojkabínovým kamiónom. Zatiaľ čo druhá kabína pútala pozornosť pri pohľade zvonku (cieľom bolo zaujať sponzorov, ale praktický význam nemala), to podstatné ostalo ukryté pod povrchom.
DAF na pohon využíval dvojicu motorov, jeden poháňal prednú a druhý zadnú nápravu. Spolu dosahovali výkon 800 koní a umožňovali jazdu v rýchlosti 160 km/h.
O rok neskôr de Rooy štartoval iba s jednou kabínou, koncept s dvoma motormi však zachoval. Na svojom kamióne s menom Bull kráčal za víťazstvom. V poslednej etape však poškodil svoje vozidlo, stratil veľa času a nakoniec skončil druhý. V roku 1986 sa na štart postavil s novým kamiónom DAF FAV 3600 4x4 TurboTwin.
Tisíckoňové monštrum by jeho posádke asi na víťazstvo stačilo, ale po nehode v 18. etape musel odstúpiť. Vysnívaný titul prišiel až v roku 1987. Vylepšený model TurboTwin II poháňali dva radové preplňované naftové šesťvalce, každý s objemom 11,6 l. Celkový výkon 1000 k umožňoval jazdiť po púšti aj rýchlosťami okolo 200 km/h.
Na druhého Karla Lopraisa na Tatre 815 získal náskok takmer 14,5 hodiny. Dokonca sa de Rooy presadil aj v celkovom hodnotení automobilov, kde mu patrilo slušné jedenáste miesto.
Pre Holanďana to bol jediný titul, ale to najväčšie monštrum priniesol na Dakar o rok neskôr. Už továrenský tím DAF postavil dve vozidlá X1 a X2. Nezmenený objem dvojice motorov 11,6 l, každý prepĺňaný tromi turbami ponúkali tentokrát celkový výkon až 1220 k a krútiaci moment s hodnotou približne 4700 Nm.
Hmotnosť kamiónu bola pritom iba 11 ton a maximálna rýchlosť bola vyšsia ako 240 km/h. Nezabudnuteľný moment nastal počas jednej z púštnych etáp. Jan de Rooy dobehol legendárneho Ariho Vatanena, jazdiaceho na osobnom aute - Peugeote 405 Turbo.
Kamión predbehol osobné auto a to Vatanen na Peugeote uháňal po púšti v tom momente rýchlosťou 210 km/h. Legenda hovorí, že frustrovaný Vatanen v tej chvíli od zlosti niekoľkokrát udrel po volante. Zaujímavý moment je zachytený aj na videu približne v čase 1:02.
Jan de Rooy a model X1 mali šancu konkurovať najlepším autám, všetko však zastavila tragická nehoda modelu X2. V ňom bol šéfom posádky Theo van de Rijta. V jednej z etáp vyletel jeho kamión na terénnych vlnách trikrát do vzduchu v rýchlosti 180 km/h.
Po poslednom dopade nasledovalo šesť premetov a kamión sa nakoniec prevrátil na bok. Z vozidla vyletel navigátor Kees van Loevezijn aj so sedačkou cez čelné sklo.
Pripútaný o sedadlo skončil desiatky metrov od auta a nehodu neprežil. Vážne zranenia mal druhý šofér Christian Ross a nepríjemné zranenie nôh mal aj de Rijt.
Po nehode sa z účinkovania na slávnej rely stiahol DAF a rovnako aj de Rooy. Vydržalo mu to do roku 2002, kedy sa opäť postavil na štart Dakaru. V ďalšom roku 1989 navyše práve pre spomínanú nehodu kamióny na Dakare chýbali. Návrat kamiónov na scénu sa uskutočnil v roku 1990. Výrazne sa však zmenili pravidlá a monštrá ako TurboTwin už asi na Dakare nikdy neuvidíme.
zdroje: wikipedia, veteran.auto.cz, a gtplanet.net
