Veterán Kawasaki Z400: Úspech spočíval v kopírovaní

Mesto Lincoln je hlavným mestom Nebrasky. Počtom obyvateľov je to zhruba polovica Bratislavy a nie je ani najväčším mestom v Nebraske. No v roku 1974 bolo medzi motocyklovými nadšencami určite najdiskutovanejším.

Vyrástla tu totiž prvá fabrika zahraničného výrobcu vozidiel na území Spojených štátov. Hádate správne, bola to Kawasaki. Podľa názvu tohto článku určite spoznáte, aký motocykel sa Japonci v Amerike chystali vyrábať.

Dizajnéri sa inšpirovali Hondou

Podľa rozlohy 26 500m² zastavanej plochy si zase urobíte jasnú predstavu o výrobných počtoch, na ktoré sa manažment Kawasaki chystal. Vyšli im plány? Na 100%.

Mnohým fanúšikom Kawasaki možno moja prvá veta nebude po chuti, ale keď chce človek hovoriť o Kawasaki Z400, musí nutne začať Hondou CB350.

J.D.Rockefeller povedal, že úspech spočíva v kopírovaní úspešných krokov ostatných ľudí, čo pri týchto dvoch motorkách viac ako platí. Ešte v roku 1968 začala totiž Honda vyrábať v kategórii stredne veľkých motoriek svoju CB350.

Určite tušíte, že sa jednalo o obrovský úspech a začiatkom 70-tych rokov už Honda túto motorku predávala v závratných číslach prakticky po celom západnom svete. Dokopy za 8 rokov produkcie sa ich predalo pol milióna kusov.

Inžinieri z Kawasaki teda nelenili a pozreli sa na zúbok úspechov pána Hondu. Nechcem tým povedať, že by bola Z400 kópiou CB350, sú to rozdielne motorky. Skôr bola Kawasaki Z400 spoločne s Hondou CB360 akýmisi nasledovníkom populárnej CB350.

Kawasaki Z400 (9 fotografií)

No podobnosti celkového vzhľadu sa v Kawasaki nevyhli. Nevyhli je možno aj slabé slovo, lebo laik by bez nápisu na nádrži tieto dva stroje od seba asi ťažko rozoznal. Na rad však prišli technické inovácie a tam už rozdiely poznať.

V prvom rade má samozrejme Kawasaki väčší obsah. Tým pádom aj výkon a krútiaci moment, čo pri zhruba rovnakej váhe znamená lepšiu dynamiku. Konštrukcia naoko rovnakých motorov je však pomerne rozdielna.

Kým Honda stavila na otočenie kľukového hriadeľa o 180°, v Kawasaki použili 360°. To znamená, že oba piesty radového dvojvalca odpaľujú naraz. Tu nastúpila inovácia vo forme vyvažovacieho hriadeľa, ktorý činí chod motora Z400 až nečakane hladkým.

Prehľadná a dobre čitateľná prístrojovka. Chýba iba ukazovateľ stavu paliva. (zdroj: Marián Bazala)

Jemnosť chodu motora umožnila ďalšie, na tú dobu netradičné vylepšenie, ktorým bolo pevné uchytenie motora do rámu motorky. Rámu to pridáva tuhosť bez nutnosti pridávania materiálu, čo znamená úsporu hmotnosti.

Slabším miestom sú tlmiče

Pridanú tuhosť by snáď pevný kolískový rám možno ani nepotreboval, ale inžinieri v Kawasaki stavili na istotu. Rovnako na istotu stavili s geometriou rámu. V kombinácii s perfektným vyvážením motorky to predpovedalo neutrálne jazdné vlastnosti v zákrutách.

Pridajte k tomu nízku hmotnosť, pružný a charakterný motor a máte recept na vynikajúci jazdný zážitok. Konštrukčne, žiaľ, má Z400 aj slabú stránku. Od začiatku produkcie jej boli vyčítané veľmi slabé tlmiče na zadnej kyvke a o prednej vidlici tiež nechodili najlepšie referencie.

Bubnová brzda na zadnom kolese bola montovaná na všetky modely bez rozdielu výbavy. Slabšie zadné tlmiče, žiaľ, tiež. (zdroj: Marián Bazala)

Nepochopiteľne Kawasaki túto chybu neodstránilo za celých 10 rokov výroby. Americký časopis Cycle sa dokonca vtipne zamýšľal, či je v zadných tlmičoch olej na tlmenie, alebo jednoducho preto, aby za jazdy neškrípali.

Veľa jazdcov preto siahalo po aftermarketových tlmičoch, čím posúvali jazdné vlastnosti svojich motoriek o riadny kus dopredu.

Odložme ale teóriu bokom a poďme sa na Z400vku pozrieť osobne. Už na prvý pohľad je to motorka „nižšieho vzrastu“. Síce bola postavená ako dopravný prostriedok pre masy, ale zjavne pre masy nie príliš vysokých ľudí.

Ak ale spĺňate výškové predpoklady, pozývam vás potiahnuť sytič, otočiť kľúčom a brnknúť po vypínači štartéra. Tí, ktorí preferujú chlapskejší prístup, oprite nohu do „nakopávačky“, jemný švih a motor beží.

Jedna z výhod vynikajúcich karburátorov Mikuni je, že Z400 chytá „na brnk“ za takmer akýchkoľvek okolností. Keď je studená, horúca, keď je vonku vlhko, aj keď vonku mrzne.

Charizmu motora počujete z dvojice výfukov už na voľnobeh po jeho naštartovaní. Zvuk je typicky dvojvalcový, aj keď 360° kľukový hriadeľ ho robí možno trochu razantnejším. Najlepšie sa však motor prejaví priamo na ceste.

Odozva na plynovú rukoväť je okamžitá a motor s radosťou ťahá od nízkych, až po veľmi vysoké otáčky. Opäť jedno veľké plus pre karburáciu. Výkonom to síce nie je žiadna lokomotíva, ale na takýto typ motorky je výkonu akurát.

Dušou stroja je vzduchom chladený radový dvojvalec. (zdroj: Marián Bazala)

Ťah motora spolu so zvukom tvoria jednoducho skvelú dvojicu. Jazdci, presadajúci z moderných strojov, si však musia dať pozor na účinnosť bŕzd. Predsa je to motorka zo 70-tych rokov.

Jednopiestikový plávajúci strmeň na maličkom prednom kotúčiku dáva poznať, že pri razantnom brzdení budete na brzdovú páčku musieť naozaj tlačiť. Je to však sila zvyku.

Zadná brzda tiež nie je žiadny veľký zázrak, ale opäť treba hľadieť na vek motocykla. Keď sa s ňou však dostanete na kľukatý kus cesty, na prípadné nedostatky rýchlo zabudnete.

Prekvapí jednoduché a veľmi svižné ovládanie motorky a zistíte, že v zákrutách sa Z400 cíti doma. Áno, tlmenie nie je optimálne, ale keď príliš netlačíte na pílu, motorka sa odvďačí krásnymi zážitkami.

Preklápanie z jednej strany na druhú ide bez námahy a motorka je celkovo v zákrutách neutrálna. Nepadá sama k zemi, ani ju príliš nemusíte ťahať. Je to také malé šikovné šidlo, s ktorým budete zákruty doslova vymetať. Na rovinke sa motoricky dobrý kus zase odvďačí zdolaním legendárnej „tony“, čiže 160 km/h.

Z400 je druhá najpredávanejšia Kawasaki

Aj pred 40-timi rokmi tento recept fungoval veľmi dobre. Za 10 rokov produkcie Kawasaki predalo takmer tristo tisíc exemplárov, čo ju radilo na druhé miesto v celkovej predajnosti značky.

Predbehla ju len vlajková loď Kawasaki Z1. Pod úspech sa nepochybne podpísala aj verzatilita modelu. Dohromady ste si mohli kúpiť vyše 30 variánt Z400. Od štandardnej „holej“, cez verzie s rôznou kapotážou, hliníkové disky, vypletané disky, až po verzie LTD, pripomínajúce skôr chopper.

Ani motor neostal nemenný a neskôr pribudol variant Z440 so zvýšeným objemom a znova o čosi lepšou dynamikou. V posledných rokoch výroby prišla aj verzia Z400-J, ktorú poháňal 4valec s obsahom 399 cm².

Výbava násobne zvyšovala cenu

Vychádzal z vtedy ešte pripravovaného väčšieho brata Z500/GpZ550. Kawasaki sa tejto verzatilite naučilo na americkom trhu od samotných Američanov. V štýle amerických automobiliek: ľudová cena za základný model a aj brzdy budú za príplatok.

A naozaj, základná cena 998 dolárov bola za verziu bez elektrického štartéra a s bubnovou brzdou aj na prednom kolese. Cena kapotovaného DeLuxe modelu s chrómovými doplnkami, kuframi a pohodlnejším sedadlom bola na úrovni násobkov základu.

Vďaka ľahkej manévrovateľnosti, spoľahlivému a dobrému motoru, nízkym nákladom na údržbu, ako aj nízkej nadobúdacej cene sa Z400 stala veľmi populárnou medzi začiatočníkmi.

Kotúčová brzda s plávajúcim jednopiestikovým strmeňom. (zdroj: Marián Bazala)

Dlhé roky mala, možno trochu nedocenene, status motorky na učenie a veľa majiteľov ju kupovalo ako priestupný krok od mopedu po veľkú motorku. Z dnešného pohľadu to ale znamená, že množstvo ich skončilo rozbitých, či pokazených v dôsledku zanedbaného servisu.

Práve kvôli tomu ich je na cestách veľmi málo a zo škaredého káčatka, motorky pre začiatočníka, sa právom začína stávať zberateľsky zaujímavý kúsok. Ceny sa stále držia v prijateľných rovinách a od 1000 eur viete kúpiť pojazdný, predrenovačný kus.

Dobré kusy sa predávajú okolo 3000 eur, čo zatiaľ stále nie je veľa a ceny dobrých originálnych kusov už len porastú. Za posledné roky je zvýšený dopyt po týchto motorkách ešte z jedného nezanedbateľného dôvodu.

Aj Z400 totiž zastihol dnes veľmi moderný fenomén, Cafe Racer. Ide o úpravy motoriek do štýlu starých závodných strojov zo 60-tych rokov, ku ktorým má Z400 tie najlepšie predpoklady.

Kompaktný, charizmatický, vzduchom chladený dvojvalec, jednoduchá konštrukcia, vyvážený vzhľad a veľmi priaznivá cena. Preto dnes narazíte na veľa takto upravených Z400viek. Niektoré lepšie, niektoré menej podarené.

Keďže sa jedná vždy o individuálnu ručnú prácu, ceny takto upravených motoriek bývajú relatívne vysoké. Myslím ale, že pôvodný odkaz individuality a verzatility každého modelu, s ktorým pred 40-timi rokmi Kawasaki prišlo, rezonuje týmito úpravami do dnešných dní.

Fenomén úprav však taktiež podčiarkuje zberateľské kvality originálu, čiže sa tieto dva svety vlastne veľmi dobre dopĺňajú.

Z400 upravená v štýle Cafe Racer, zmenou prešla hlavne zadná stavba, sedlo a zadný blatník. (zdroj: Marián Bazala)

Na čo si dať pozor pri kúpe

Kawasaki od výroby myslelo na ľudí, ktorí sa rozhodnú si svoje stroje udržiavať sami, a preto sú údržba aj opravy na Z400vke veľmi jednoduché. Napriek jednoduchosti a nízkej cene údržby sa nájdu časté nedostatky.

Medzi hlavné problémy skorších modelov patrí netesnosť olejových kanálov medzi hlavou valcov a valcami samotnými. Ak je rebrovanie valcov otečené olejom, alebo sú valce „zájdené“ olejom, je jasné, že motor bude potrebovať opravu.

Problém sa dá celkom efektívne riešiť aftermarketovou sadou zosilnených tesnení, no ich výmena nie je jednoduchá. Znamená vybratie motora z rámu a jeho kompletné rozobratie. Taktiež, ak je motor od oleja „zájdený“, bude problém ho vyčistiť do reprezentatívneho stavu.

Modely od roku 1978 týmto problémom netrpeli, lebo bol prepracovaný mechanizmus mazania. Novšie modely mali totiž olej do hlavy vedený externou rúrkou. Ďalšou bežnou poruchou bývajú inak vynikajúce karburátory Mikuni.

V čase produkcie jedny z najchválenejších komponentov na motorke žiaľ zubu času neodolávajú veľmi dobre. Problémom býva nedostatočná životnosť membrán v karburátoroch, ktoré sú náchylné na roztrhnutie.

Prejavuje sa to neistým, až trhaným chodom, znížením výkonu a v najhoršom až úplnou nefunkčnosťou motora. Nielenže je tento nedostatok nepríjemný, ešte je aj poriadne drahý.

Repasovacie sady na karburátory nie sú lacné a robotu je vhodné zveriť odborníkovi. Ak s karburátormi neviete robiť, nepúšťajte sa do opravy sami, môžete viac pokaziť, ako opraviť.

Dobrým pomocníkom pri kúpe je aj ukazovateľ napnutia tiahla zadnej brzdy. Je na ňom od výroby strelka, ktorá vám pomôže určiť, nakoľko je opotrebované zadné brzdové obloženie.

Článok bol pripravený v spolupráci s redakciou VeteranSK.

Autor: Juraj Kochan