Tatra 57, nesmrteľná Hadimrška, bola odpoveďou na krízu

Hadimrška – slovo, pri ktorom si niektorí spomenú na slávny film Vlastu Buriana, iným pripomenie osôbku nie veľmi dobrej povesti, ale väčšina z nás si okamžite predstaví jeden z najobľúbenejších automobilov z produkcie kopřivnickej Tatry – Tatru 57.

Keď v roku 1923 začala výroba automobilu Tatra 11, nikto nečakal, aký veľký úspech prinesie Ledwinkova progresívna konštrukcia podvozku. Tá do dejín vstúpila ako tatrovácka koncepcia vzduchom chladeného motora, spojeného cez spojku a prevodovku centrálnou nosnou rúrou s rozvodovkou.

Tatra 57 (8 fotografií)

Úspech dvojvalcových Tatier 11 a 12 podnietil konštruktérov postaviť štvorvalcový model, ktorý sa nakoniec realizoval v typoch T 30, 52 a 54. Typ T 57 bol nečakane postavený pre pražský autosalón v roku 1931, kde bol predstavený overovacou 20-kusovou sériou.

Vtedy nikomu nenapadlo, že práve vznikol jeden z najúspešnejších modelov, ktorý sa vo výrobe udrží celých 17 rokov. Automobil bol dielom dvoch mladých konštruktérov. Prvým bol Erich Übelacker, ktorého získal Hans Ledwinka z konštrukčného oddelenia továrnika Schichta a napriek jeho impulzívnosti mu dovolil popustiť uzdu vlastnej fantázii. Druhým bol Erich Ledwinka, ktorý po skončení štúdií nastúpil do kopřivnickej automobilky.

Vozidlo poháňal plochý štvorvalec s rozvodom OHV, chladený vzduchom pomocou ventilátora, umiestneného na prednom konci kľukového hriadeľa. O prípravu zmesi sa staral karburátor Zenith 30 T alebo Amal 30, do ktorého palivo prichádzalo samospádom z 25 litrovej nádrže, umiestnenej nad motorom.

(zdroj: Adriana Arnoldová )

Kompresný pomer 4,95:1 umožňoval použiť palivo s nízkym oktánovým číslom. Prevod hnacej sily umožňovala jednokotúčová suchá spojka a štvorstupňová prevodovka so spiatočkou.

Karoséria sedela na chrbticovom ráme s delenou prednou nápravou s dvoma priečnymi listovými perami a olejovými pákovými tlmičmi. Zadná náprava mala výkyvné polonápravy a jedno priečne listové pero. Hrebeňové riadenie umožňovalo ľahké a presné ovládanie vozidla.

Prevádzková brzda bola mechanická a pôsobila na všetky kolesá, parkovacia brzda pôsobila len na zadné kolesá. Keď si predstavíme situáciu, v ktorej Hadimrška vznikala, nesmieme zabudnúť na hospodársku krízu, ktorá v Československu začala v roku 1929.

(zdroj: Adriana Arnoldová )

Myslím si, že Tatra 57 bola veľmi dobrou odpoveďou fabriky na hospodárske problémy. Skromný, a pritom stále elegantný dizajn, spoľahlivá, a pritom relatívne lacná konštrukcia podvozku s veľmi dobrými jazdnými vlastnosťami, podvozok, umožňujúci bezproblémové stavby rôznych druhov karosérií, lacná prevádzka – toto všetko robilo z 57-mičky veľmi dobrý automobil, stvorený na prekonanie krízy.

Potvrdením, že Tatra trafila do čierneho, bola reakcia dovtedy mimoriadne úspešnej Pragy – jej Praga Baby akoby prevzala koncepciu Hadimršky. V rokoch 1931 – 1935, kedy sa Tatra 57 vyrábala, vzniklo 7 020 vozidiel tohto typu.

Tatra 57. (zdroj: Adriana Arnoldová )

Automobil nebol nikdy vyrobený ako špeciálne súťažný voz. Napriek tomu sa od roku 1932 začal vyskytovať na motoristických podujatiach. Na domácej trati zvíťazil s T 57 sport Petr Jurkovič v 775 km dlhej cieľovej jazde automobilov do Piešťan.

V mladoboleslavskej súťaži v roku 1932 došiel tím Tatier 57 ako druhý. Vyvrcholením roku 1932 bol zisk zlatých plakiet jazdcami Hoffmannom a Schichtom v medzinárodnej Alpskej jazde. Úctyhodný výkon podali manželia Neumannovi počas 35 000 km dlhej cesty Európou, Afrikou a Áziou.

Išli cez Norimberg, Paríž, Gibraltar do Algericasu, odtiaľ sa preplavili do Afriky, kde pokračovali cez pohorie Atlas do oázy Colombechar, späť do Fezu, Oranu, Alžíru, Tunisu a Tripolisu. Prešli Palestínou až za Aleppo k tureckým hraniciam.

V roku 1934 získali Mayenburg a Fleischmann s Tatrou 57 Alpské poháre vo svojej triede na medzinárodnej Alpskej jazde. Spoľahlivosť a nenáročnosť urobili z Tatry 57 automobil, ktorý sa ešte koncom sedemdesiatych rokov bežne vyskytoval na našich cestách a niektoré z nich mali to šťastie dožiť sa dnešných dní vo veľmi dobrom stave.

(zdroj: Adriana Arnoldová )

Automobil na fotografiách mal presne tento osud. V roku 1978 si jeho zakúpením splnil sen o vlastnom veteráne vtedy mladý študent strojariny. Keďže peňazí nebolo nazvyš, musela tatrička istý čas slúžiť aj ako rodinné auto.

Akonáhle sa naskytla príležitosť, pribudol do rodiny Wartburg, ktorý prebral úlohu prevádzkového auta a z Hadimršky sa stal plnohodnotný veterán. Tatra putovala do garáže, naďalej bola občas prevetrávaná a čakala na kompletné reštaurovanie.

Reštaurátorské práce na vozidle prebehli na veľmi vysokej úrovni a osobne ju považujem za jednu z najlepšie reštaurovaných Tatier typu 57 vôbec. Auto vyzerá, akoby práve opustilo výrobný závod. Dnes sa oň stará jeho syn, ktorý úspešne pokračuje v otcových stopách.

Technické údaje Tatra 57 1931 – 1935

Článok bol pripravený v spolupráci s redakciou VeteranSK.