Veterán: Model 508 bol darom Fiatu Talianom

O tom, že automobilke Fiat sa v triede malých áut vždy veľmi dobre darilo, netreba snáď nikoho presviedčať. Jej modely Fiat 500 a 600 sa medzičasom stali doslova kultovými vozidlami pre mnohých motoristov.

Avšak ešte oveľa skôr, ako tieto autá uzreli svetlo sveta, postavil Fiat dnes už legendárny model 508, ktorý sa vo svojej dobe stal v triede ľudových vozidiel skutočnou „strelou do čierneho“.

Fiat 508 (9 fotografií)

Nie, že by sa dovtedy firme nedarilo – jej modely, počnúc typom 515 so štvorvalcom 1,4 l až po 525 so šesťvalcom 3,8 l, boli u zákazníkov stále obľúbené. Podpísali sa pod to najmä ich časté modernizácie, ale prelom v triede ľudových vozidiel zaznamenal až typ 508.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Automobil mal premiéru 12.4. 1932 na milánskom autosalóne, kde ho sprevádzal slogan: „Auto pre národ, dar Fiatu Talianom, Balilla.” Automobil mal podvozok rámovej konštrukcie, obe nápravy tuhé, pozdĺžne listové pružiny a na svoju dobu moderné kvapalinové brzdy.O pohon vozidla sa staral štvortaktný štvorvalec s obsahom 995 ccm, dávajúci výkon 18 kw pri 3800 otáčkach.

Prvé vozidlá mali ventilový rozvod SV, ponuku motorov neskôr doplnil motor s rozvodom OHV, ktorý pri rovnakom obsahu disponoval výkonom 29 kw/40k. Uplatnenie našiel hlavne v roadsteroch Fiat 508 Spider, ktoré vyhľadávali milovníci rýchlej jazdy a pretekári.

(zdroj: Adriana Arnoldová )

O tom, že išlo o skutočne vydarený model automobilu, svedčí jeho bohatá licenčná výroba. V Poľsku sa vyrábal pod názvom Fiat – Polski, vo Francúzku ako Simca – Fiat 6CV a československí motoristi ho poznali ako Walter Junior.

Veterán, ktorý vám dnes predstavujem, stretávam na podujatiach historických vozidiel, odkedy sa aktívne venujem veteránom. Stále je v skvelej forme, akoby sa preň zastavil čas. Som veľmi rád, že jeho majiteľ si našiel čas priblížiť našim čitateľom históriu tohto automobilu, ale nechajme už rozprávať jeho samotného.

„Už v časoch mojej mladosti patrilo k povinnému čítaniu na strednej škole dielo E. M. Remarqua – Traja kamaráti. Aj ja s dvoma spolužiakmi sme snívali o tom, že sa budeme voziť starým automobilom. V školskom roku 1967/68 som končil gymnázium a na bratislavskom Štrkovci som našiel stáť toto krásne auto.

(zdroj: Adriana Arnoldová )

Jeho bývalý majiteľ odchádzal pracovne dlhodobo do zahraničia a auto mi predal vtedy za 4 500 Kčs. Odrazu sme sa s kamarátmi mohli voziť tak, ako sme si to predstavovali a v roku 1970 sme sa dostali až do Podbanského.Na túto cestu sa pamätám veľmi dobre, pretože sa vtedy pokazilo kolové ložisko a v motore zase ojničné ložisko.

Pred cestou som dostal od otca zoznam kamarátov, u ktorých by sa v prípade poruchy dala hľadať pomoc, a tak sa stalo, že sme pri opravách strávili tri dni v Ružomberku. V tej dobe sa organizovali prvé veteránistické podujatia, ktoré som začal navštevovať aj ja.

Fiat mal však zlý lak, preto som postupom času dospel k rozhodnutiu auto prestriekať. Na túto úlohu sa v roku 1980 podujal dnes legendárny majster, pán Tomík najst., ktorý automobil vygitoval a nanovo nastriekal.

Odvtedy až dodnes jazdí automobil na podujatia, a to ich nebolo málo: RVR, Zbraslav – Jílovište, ¼ míle Žižkovem, Pražská veteran rallye, Brno – Soběšice, Jeseníky a mnohé iné. Auto malo pôvodne motor s rozvodom SV, ale ešte dávnejšie mi zberateľ veteránov, pán Otto Nyč, daroval hlavu motora s rozvodom OHV.

K autu sa viaže aj jedna spomienka, vykresľujúca vtedajšie pomery – pôvodne malo kolesá 4,50x17, ale tie sa vtedy nedali zohnať, a tak som bol nútený zohnať ráfiky o priemere 16 palcov. Tie som vzal z motocykla BMW Sahara a kolesá som preplietol v garáži vo zveráku.Aj také boli začiatky veteranizmu u nás. Keď počujem, čo dnes stojí vypletenie špicového kolesa, trochu sa čudujem, kam sa dostávajú ceny opráv historických vozidiel.”

(zdroj: Adriana Arnoldová )

Článok vznikol v spolupráci s redakciou VeteranSK.