To, aké prepitné dávame a komu, je otázkou konkrétnej kultúry. Napríklad v USA je prepitné vo výške pätnástich, dvadsiatich percent štandardom, u nás sa ešte stále udomácňuje.
Nečudujeme sa, že sa na nás Martina obrátila s radou o pomoc. Tringelt mechanikovi v autoservise by mohol vyznieť zvláštne, určite nejde o štandard.
Odborník na etiketu Anton Bodis vysvetľuje, že prepitné má historické korene - siaha sto, možno aj viac rokov do minulosti. Je preto prirodzenejšie dávať prepitné osobám tradičných povolaní, ako sú napríklad čašníci alebo taxikári (ktorí vystriedali kočišov.)
Čitateľka Martina sa pýta:
So svojím autom chodím do menšieho, neznačkového servisu. So službami som veľmi spokojná, pán opravár je milý a vždy mi poradí.
Keď som platila poslednú opravu, rozmýšľala som - mala by som majstrovi nechať aj nejaké prepitné, hoci desať eur? Ako je to slušné v prípade autoservisu, alebo pri prezúvaní v pneuservise?
Opýtajte sa aj vy. Vaše otázky posielajte na redakčný e-mail auto@sme.sk.
"U 'modernejších' služieb sa do našich zvykov nestihlo prepitné dostať, lebo išlo o 'buržoázny prežitok nehodný socialistického pracujúceho'," dodáva Bodis.
Medzi služby, kde dávanie prepitného u nás nie je zvykom, patrí podľa Bodisa čistiareň, opravovňa obuvi, ale aj autoservis.