Pre niekoho bola sobota 3. júna možno celkom obyčajný víkendový deň, iní ju mali zaznačenú v kalendári a tešili sa na ňu už dlhší čas. A niet sa čo čudovať, veď stretnutie veteránov v Bojniciach rok za rokom získava čoraz väčší cveng a príťažlivosť.
Ak by ste si však mysleli, že latku nemožno posunúť vyššie, opak je pravdou.

To, že veterány Bojniciam pristanú, vám udrie do očí už na prvý pohľad. Zaparkované popri hradnom múre, nablýskané pod bezoblačnou oblohou, pripravené stať sa stredobodom každého záberu a je pritom jedno, z ktorého uhla ten záber urobíte, vždy bude vyzerať dobre.
Keď však vyzriete spoza objektívu, postavíte sa na okamih do príjemného tieňa a rozhliadnete sa naokolo, zistíte, čo je skutočnou prísadou chytľavej atmosféry. Ľudia.
Všetci akosi milší, usmievavejší, veselší. Prechádzajú naokolo, vymieňajú si smiech v priateľských skupinkách, mávajú na vás popri okrajoch ciest - a akých! Veď bojnické stretnutie nie je len o „leňošivom“ postávaní štvor aj dvojkolesovej histórie, ale aj o jej prevetraní.


Staré železo je staré len na papieri, inak funguje dokonale, čo sa ukázalo počas jazdy cez tri etapy podujatia. Prvá viedla menšími dedinkami do Kláštora pod Znievom a serpentínovým oblúkom sa vracala späť do Nitrianskeho Pravna. Odtiaľ do Lehoty pod Vtáčnikom, kde nebolo možné minúť Technické múzeum s bohatou porciou historických exponátov.
A ako čerešnička na torte čakala na účastníkov jazda pravidelnosti na okruhu Cigeľského baníka v Sebedraží. Zrejme málokto by v nenápadnej obci hľadal kedysi medzinárodne preslávený pretekársky okruh, ktorý opäť ožil revom motorov, rozprúdil adrenalín v krvi a stvoril ďalších víťazov.

Tentoraz však nie porazených, pretože na konci celého podujatia cítil spokojnosť každý. Účastníci aj organizátori.Tým za perfektne zorganizované stretnutie patrí obrovská vďaka a poklona. Veď za tých niekoľko dní dokázali vytrhnúť ľudí zo všednosti a dať im zážitky, na ktoré sa oplatí spomínať aj dlho potom.
