Na podujatí Ružomberská ruža už desať rokov nepršalo a nefučalo. Tento rok si príroda vynahradila svoju láskavosť z minulosti a účastníkom to pekne spočítala.
Pod Malinôm Brdom sa zišlo 142 štartujúcich posádok, poväčšine na autách. Našli sa aj niekoľkí "zúfalci", ktorí osedlali motorky a plnohodnotné stroje, ako napríklad Ariel alebo Jawu.

Dvaja starčekovia z Martina dokonca na trať vyrazili na najmenších strojoch, prvý na francúzskom mopede Scorette Captivante a druhý na nemeckom Puchu 50 L.

Mopedy mali spolu 100 kubických centimetrov objemu a po súčet veku jazdcov bol hodne cez 120. Do cieľa prišli obaja, Martin Remeník aj Miro Dolník.

Od deviatej do desiatej sa účastníci predstavili v Ružomberku na námestí a to bola asi jediná hodinka čo nepršalo. Miestami mrholilo a miestami lialo.
A keby to nestačilo, fúkal vietor a bolo tak osem stupňov. Veru krásne počasie na jazdu v kabriolete.
Ani najväčší hrdinovia ako Otto Putz na rýchlom Austine Haeley 3000 nedal strechu dole a tak len z okna sa pretŕčal, aký pekný pohár vyhral.

A nebol jediný ocenený. Prišli aj jazdci až z Chorvátska a aj tým sa niečo ušlo.
Trojica kamarátov z Bratislavy priniesla trio krásnych amerík zo 60. rokov: Buick Riviera, Chrysler 300 a Cadillac Eldorado. Ameriky sa len tak plavne znášali po trati.

V minulosti sa dizajnéri mohli pekne vyblázniť v krídelkách, dlážke a v chróme, nie ako teraz, keď sa autá podobajú ako vajce vajcu. Pri výbere ďalšieho auta rozhodla Jazdcova vnučka.
Palo Arpai má krásny Jaguar E-Type, ale vnučke sa viac páči "kačica", Citroen 2CV. Ten sa viac nakláňa, tak ideme na ňom, dedko, hovorí vnučka. Červené Éčko zostalo zahanbene v garáži a miesto neho sa hojdalo pod Tatrami škaredé biele kačiatko.

Ako tradične nechýbali Novákovci, ale tí miesto Bugatti 57 zobrali veľkú limuzínu Talbot. Tu je viac miesta, rozhodla pani Nováková.

Tiež ma oslovila Lagonda M 45 z roku 1933 Františka Kudelu so šesťvalcovým motorom o objeme skoro päť litrov. Mašinka bola v pôvodnom stave, úžasný kus motoristickej závodnej histórie.

Videli sme aj niekoľko noviniek. Z Nitry priniesol Igor Latečka pekný Riley RMA z roku 1949, s ktorým sa cez zimu pekne vytrápil.

Navštívili sme aj množstvo zaujímavých miest po trati pod Tatrami. Mne sa páčilo Slovensko v Miniatúrach a Liptovskom Jáne, kde mi kamarát požičal lyžiarske ponožky a veru na etapu po obede ma v nepriaznivom počasí zahriali.
Na záver sa nám hlavný usporiadateľ Marián Sila, ako je u neho zvykom, poďakoval, rozdal zvyšné poháre a povedal, že toto je naozaj jeho posledná Ružomberská ruža, čo nám hovorí už niekoľko rokov. Mariánovi účastníci odkázali, že o rok sú späť a má vybaviť lepšie počasie.