
Čitateľ Milan v tomto prípade zrejme zle interpretoval niektoré predpisy. Kolízna situácia, ku ktorej došlo, vôbec nemusela vzniknúť.
Zastávka hromadnej dopravy totiž netvorí prekážku cestnej premávky.
Po zastávke môžete prejsť
Zákon o cestnej premávke definuje ako prekážku "všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov". Obyčajne sa tým myslí, napríklad stavebná suť, prípadne havarované vozidlo.
Zastávka prekážkou určite nie je, je bežnou súčasťou vozovky. Autá po nej môžu celkom normálne jazdiť, nesmú na nej len zastaviť a stáť.
Čitateľ Milan tak mohol prejsť po zastávke, nemusel ju za každú cenu obchádzať. Pretože sa nevyhýbal prekážke, vodič v súbežnom pruhu mu nemusel dať prednosť.
Kto má prednosť, môže byť ohľaduplný
V mieste, kde sa Milan preraďoval, boli na ceste tri priebežné pruhy. Keď Milan prechádzal zo svojho pruhu do iného, mal dať prednosť tomu, kto ide v pruhu, do ktorého sa preraďuje. Mohol teda spomaliť a počkať, kým sa susedný pruh vyprázdni
To je zároveň správna odpoveď - prednosť mal dať Milan, pretože neobchádzal prekážku, len prechádzal z priebežného pruhu do susedného priebežného pruhu.

Samozrejme, aj druhý vodič sa mohol správať ohľaduplnejšie. Mohol Milana pustiť pred seba alebo prejsť do celkom ľavého pruhu, čím by pre oboch vytvoril dosť miesta.
Pretože jedna vec je správať sa tak, aby sme dodržiavali zákony, druhá správať sa tak, aby sme v rámci dodržiavania zákonov boli ohľaduplní a nevytvárali zbytočné kolízie.