NEW YORK. Z moderných áut sa vďaka novým technológiám stali pojazdné nahrávacie stanice. Z pripojených smartfónov zaznamenávajú, komu vodič volá a esemeskuje, pamätajú si navštívené webstránky, naladené rozhlasové stanice a dokonca vedia varovať šoféra, keď prekročí povolenú rýchlosť.
O informácie z týchto štvorkolesových počítačov sa zaujímajú nielen výrobcovia áut, ale aj miestne vlády, obchodníci, poisťovne a technologické spoločnosti, píše denník New York Times. Otázkou ale podľa neho je, kto všetko má k týmto informáciám mať prístup.
Podľa serveru Information Age pritom budú autá už v blízkej budúcnosti poznať naše priania ešte skôr, ako ich vyslovíme. Budú vedieť, kde si ráno najradšej kupujeme kávu, zariadia platbu a zozbierajú body na vernostnej karte. Budú si pamätať, v ktorom hoteli sa nám naposledy nepáčilo, a nasmerujú nás do iného.
Budú vedieť, kde nakupujeme, kde bývame a čo robievame cez víkend. Budú sa blížiť k obchodu a na internete na nás "vyskočí" zľavový kupón do kilometer vzdialeného podniku. Auto si totiž pamätá, že sme tam pred mesiacom nakupovali.
Niektorí odborníci podľa serveru detroitnews.com predpokladajú, že do roku 2030 vygeneruje zber dát ročný zisk až 750 miliárd dolárov (približne 640 miliárd eur).

Šoféri chcú súkromie za volantom
V Spojených štátoch dnes podľa New York Times existujú obmedzujúce pravidlá len pre takzvané čierne skrinky, ktoré zaznamenávajú napríklad rýchlosť auta a pozíciu bezpečnostného pásu pár sekúnd pred, počas a po nehode. Žiaden zákon ale nepokrýva dáta zo všetkých možných snímacích zariadení v aute - napríklad diagnostických systémov či radarových senzorov.
Niektoré autá dokážu zaznamenať pohyby vodičových očí, váhu ľudí na predných sedadlách alebo to, či má šofér ruky na volante. Žiaden zákon v USA ale nedokáže zaistiť, aby spoločnosti nepracovali s menami či ďalšími osobnými informáciami alebo napríklad určiť, ako môžu byť takéto dáta použité.
Informácie sa dostanú aj k vývojárom aplikácií, akými sú napríklad Google či Spotify. Hlavným zberateľom dát však ostávajú automobilky. To pre nich síce predstavuje potenciálne nové príležitosti, ale aj problémy vo vzťahoch so zákazníkmi.
Automobilka General Motors takto narazila v roku 2011, keď chcela zdieľať dáta zo svojho komunikačného systému OnStar s ďalšími spoloťnosťami bez dodatočného súhlasu zákazníka. Táto zmena v používateľských podmienkach vyvolala početné sťažnosti.

Incidet sa spomína aj v rozhodnutí českého najvyššieho súdu z roku 2012, ktorý sa týka neoprávneného sledovania ako potvrdenie toho, že vodiči očakávajú za volantom súkromie.
Nemci nechcú, aby si auto pamätalo rýchlosť
Mnoho spoločností preto považuje zber informácií za problematický bod vo vzťahu k zákazníkom. Sú si vedomé toho, že klienti síce vítajú servisné upozornenia, ako že je čas na výmenu oleja, ale zároveň vedia, že tieto údej môžu byť ďalej použité. Automobilky sa preto nechcú príliš vyjadrovať ku svojím ďalším plánom alebo firemnej politike ohľadom dát.
Mnoho krajín má konkrétne zákony, ktoré ustanovujú, aké informácie o šoférovi môže auto zaznamenávať.
"Napríklad vo Francúzsku nechcú, aby automobilky zbierali dáta o tom, kedy a kde vodiči sú. V Nemecku sú zas citliví na informácie o rýchlosti," hovorí pre New York Times Ben Volkow z firmy Otonomo, ktorá sa venuje zákonom o zbere informácií a ochrane súkromia. Automobilkám tento startup pomáha v orientácií v meniacich sa zákonoch a predpisoch.

Kvôli rôznym kultúrnym a právnym rozdielom je pre výrobcov áut zložité zbierať dáta a neporušovať pri tom pravidlá, ponúkať špeciálne služby zákazníkom alebo ďalej predávať získané informácie.
Nejde pritom o malý problém. Automobilka Daimler má dokonca zvláštne oddelenie na ochranu dát.
Firma podľa svojho hovorcu už pracuje na tom, aby bol zber informácií v súlade s novými pravidlami o ochrane súkromia, ktoré začnú platiť v máji v Európskej únii. Táto nová legislatíva, známa pod skratkou GDPR, počíta okrem iného s veľkými pokutami za neposkytnutie ochrany dátam klientov.