
Správna odpoveď znie - závisí to od hustoty premávky. Osamelé auto v strednom pruhu treba podľa zákona predchádzať vľavo. Jeho vodič, samozrejme, porušil pravidlá tým, že išiel v strednom pruhu. Ak sa na diaľnici vytvorí takzvaná súbežná jazda, nejde o predchádzanie a preto môžete ostať v pravom pruhu a ísť rýchlejšie ako autá v strednom pruhu.
Predbiehanie (predchádzanie, ako sa píše v zákone o cestnej premávke) by sme mohli opísať ako manéver, pri ktorom si vozidlo vymieňa poradie s ďalšími vozidlami, ktoré idú rovnakým smerom. Zákon o cestnej premávke hovorí, že ak idú autá rovnakým smerom, predchádza sa vždy vľavo.
Zákon, samozrejme, počíta s tým, že pomalšie idúci vodiči poznajú povinnosť ísť v pravom pruhu aj všeobecný zákaz prekážať v jazde rýchlejšie idúcim vozidlám a obmedzovať plynulosť cestnej premávky.
Preto - ak na diaľnici vodič ide v pravom pruhu a približuje sa k autu, ktoré ide pomalšie v strednom pruhu, mal by sa po správnosti preradiť do ľavého pruhu, predísť auto zľava a vrátiť sa cez všetky pruhy naspäť do pravého pruhu. Bolo by odvážne vôbec predpokladať, že vodič, ktorý ide bezdôvodne v strednom pruhu, bude dávať pozor na to, či ho niekto nepredbieha sprava.
Predbiehanie zľava cez všetky pruhy je správny manéver, ale zároveň nebezpečný, pretože treba dávať pozor na všetky zozadu sa rútiace autá. Preto by mali vodiči vždy, ak je to možné, jazdiť v pravom, nie strednom pruhu.
Kolízne situácie vznikajú práve v momentoch, kedy autá spomaľujú, zrýchľujú a menia pruhy - a vytvárajú ich tí, ktorí idú zbytočne v inom ako pravom pruhu. Bez ohľadu na to, kto ide predpísanou rýchlosťou a kto ju prekračuje.
Ak sa na ceste vytvorí takzvaná súbežná jazda, nejde o predchádzanie. Zákon o cestnej premávke túto situáciu definuje ako "takú hustú premávku, že sa utvoria súvislé prúdy vozidiel, v ktorých vodič motorového vozidla môže jazdiť len takou rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti vozidiel idúcich pred ním."