Stačili jedny automobilové preteky a o osude desaťročného chlapca z talianskej Modeny bolo rozhodnuté. No kým sa stal slávnym, stratil naraz otca i brata, prišiel o meno, skonfiškovali mu dielne, zbombardovali továrne, pochoval vlastné dieťa, narobil si nepriateľov a dourážal konkurentov.
Ak sa niekto na Slovensku volá Kováč, čo je jedno z najbežnejších priezvisk, alebo v Anglicku Smith, v druhom pláne za tým vidíme všedného, nezaujímavého človeka. Ibaže priezvisko Ferrari, odvodené z toho istého základu (ferro znamená železo), sa, naopak, stalo synonymom pre úspech, výnimočnosť a označenie toho najlepšieho svojho druhu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Enzo Anselmo Ferrari
Narodil sa 18. februára 1898 v Modene. Začínal ako automobilový pretekár, zo 47 pretekov, ktorých sa zúčastnil, 13 vyhral. Neskôr sa stal riaditeľom pretekárskeho tímu.
V roku 1947 založil automobilku Ferrari, ktorá sa v prvom rade angažovala v motoršporte. Výroba a predaj cestných áut mala len financovať Enzovo pretekanie.
Ako 70-ročný predal automobilku Fiatu, no naďalej sa venoval vývoju áut a motoršportovému programu. Zomrel 14. augusta 1988 v Maranelle vo veku 90 rokov.
Enzo Ferrari, najznámejší nositeľ tohto mena, bude mať tento rok hneď dve výročia, 18. februára uplynie stodvadsať rokov od jeho narodenia a 14. augusta tridsať rokov od úmrtia.
Za zrodom jednej z najlegendárnejších značiek áut stojí príbeh plný sentimentu a smutných okolností. Ferrari dokonca spočiatku ani nemal v úmysle vyrábať autá.
Od diváka k vlastnej stajni
Enzo Ferrari sa narodil v roku 1898 - len štrnásť rokov po tom, ako si Nemec Karl Benz dal patentovať motorový koč, čiže vôbec prvé auto na svete. Ako desaťročný sa už Enzo zúčastnil ako divák na pretekoch v Bologni. Anekdota hovorí, že preteky áut sú takmer také staré, ako autá samotné, vznikli v momente, keď človek postavil druhé auto.
Enzov otec Alfredo nebol kováčom, no so železom pracoval. Automobilka píše, že jeho strojárska firma mala tridsať zamestnancov a vyrábala železné mosty a strechy pre železničné budovy. Alfredo a Enzov starší brat Alfredo Junior, ktorému familárne hovorili Dino, zomreli v roku 1916, keď počas prvej svetovej vojny v Taliansku vypukla epidémia chrípky.
Enzo bol počas vojny v talianskom delostrelectve v Alpách, odkiaľ ho v roku 1917 - keď všetci takisto dostali chrípku - prepustili do civilu.
Po vojne, inšpirovaný zážitkom z pretekárskeho okruhu z detstva, sa Enzo zamestnal najprv ako testovací, neskôr ako súťažný jazdec talianskej automobilky Costruzioni Meccaniche Nazionali.
Alfa Romeo 6C 1750 z roku 1929, jedno z áut, ktoré využíval tím Scuderia Ferrari. Na snímke vpravo niekdajší riaditeľ automobilky Ferrari Jean Todt. (zdroj: Archív Ferrari )K autám ho pritiahlo pretekanie. Nesúťažné, cestné autá stáli mimo jeho záujmu.
Nikdy však nebol výnimočne dobrým pretekárom, zo 47 pretekov vyhral len trinásť. Hovorilo sa o ňom, že si pretekárske autá príliš váži, šetrí ich a na okruhu ich nechce ničiť.
