BRATISLAVA. Autonómne autá, ktoré sa na ceste zaobídu bez zásahov vodiča, znejú ešte stále ako hudba budúcnosti. V skutočnosti ich poloautonómne verzie stretávame na cestách už dnes. Ako vlastne určiť, kedy môže byť reč o autonómnom vozidle?
Automobilky nepretržite pracujú na zlepšení bezpečnosti na cestách. Je to istý záväzok, ktorým sa kompenzuje snaha predávať čoraz väčšie objemy nových áut. Viac áut znamená aj väčšie riziko nehôd, preto sa v nových autách objavuje čoraz viac jazdných asistentov, ktorí pomáhajú zvyšovať bezpečnosť v premávke a často zastúpia vodiča.
Keďže každá automobilka používa pre asistentov iné pomenovanie a nie sú súčasťou všetkých modelov, vzniká istý chaos v určovaní, či je auto aspoň čiastočne autonómne.
Situáciu nielen pre automobilky, ale aj úrady sprehľadnilo všeobecné prijatie americkej normy J3016_201609, ktorú vypracovala organizácia SAE International. Vozidlá sa tak podľa miery autonómie rozdelili do piatich úrovní, pričom auto začína za vodiča rozmýšľať pri treťom stupni.
| Miera autonómneho vozidla | Charakteristika | Brzdenie a ovládanie volantu | Sledovanie dopravnej situácie | Krízové riešenie dopravnej situácie |
|---|---|---|---|---|
| Úroveň 0 | Žiadna autonómia | Vodič | Vodič | Vodič |
| Úroveň 1 | Jazdní asistenti | Vodič aj auto | Vodič | Vodič |
| Úroveň 2 | Čiastočná autonómia | Auto | Vodič | Vodič |
| Úroveň 3 | Podmienená autonómia | Auto | Auto | Vodič |
| Úroveň 4 | Vysoká autonómia | Auto | Auto | Auto |
| Úroveň 5 | Úplná autonómia | Auto | Auto | Auto |
Úroveň 0
Žiadna miera autonómie, vodič sa musí spoľahnúť sám na seba. Táto základná úroveň sa týka hlavne starších áut alebo nových áut s nižšou výbavou. Kritéria klasifikácie sa nevzťahujú na bezpečnostných asistentov ako napríklad ABS či ESP, ktoré sú dnes už štandardom. Príklad: Dacia Sandero, Fiat Punto
