SME
Streda, 27. september, 2023 | Meniny má Cyprián
reklama

Polievanie ciest v meste, keď sú horúčavy: Naozaj to pomáha?

Teplota klesne, vlhkosť narastie.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Horúce, suché dni bez kvapky dažďa majú pre motoristov aspoň jednu výhodu - auto ostáva celé týždne čisté a nešpiní sa. Aspoň do chvíle, kedy sa neocitnete na ulici, ktorú práve kropí - alebo tesne predtým pokropilo - polievacie auto.

Prejazd po mokrej ceste zanechá auto zafŕkané, až sa má vodič chuť opýtať sa, komu - a či vôbec - to polievanie ciest prospieva. Pomaly idúce polievacie autá navyše osve často komplikujú dopravu, takže možno prinášajú viac škody ako úžitku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Správcovia ciest argumentujú dvomi dôvodmi, prečo sa cesty polievajú - chladením (či už ciest, alebo celkovej mestskej mikroklímy) a znižovaním prašnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niektoré zahraničné zdroje sa dokonca odvolávajú na to, že polievanie chodníkov či budov ako spôsob chladenia poznali Japonci už v 17. storočí a túto činnosť nazývajú Uchimizu.

Až tento rok sa objavil relevantný výskum zisťujúci, či polievanie ciest naozaj pomáha.

Prach potom lepšie drží

Kropenie ciest poznáme z Bratislavy aj z ďalších slovenských miest, no neexistuje univerzálne pravidlo, kedy, koľko a prečo treba polievať. "Moskva má čudný dôvod, pre ktorý všetko oblieva vodou," znie nadpis článku webu Business Insider, ktorý o polievaní hovorí.

Cesty sa kropia na rôznych miestach vrátane spomínanej Moskvy, Varšavy, Los Angeles, miest v Indii alebo Číne. V niektorých mestách sa cesty, naopak, nemusia kropiť vôbec.

"V prípade extrémnych horúčav mesto vo väčšej miere kropí rozpálené cesty v centre mesta. Zníži sa tak prašnosť v uliciach a o niekoľko stupňov sa schladí vozovka aj ovzdušie," vysvetľuje pre SME Zuzana Onufer, hovorkyňa mesta Bratislava.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cesty sa však polievajú len malým množstvom vody. Nie je jej dosť na to, aby z cesty naozaj spláchla všetku špinu a tá odtiekla do kanalizácie.

Len letmé pokropenie cesty však naozaj môže znížiť prašnosť. Keď sa prach namočí, jednotlivé zrniečka sa zlepia do väčších zhlukov, ktoré vánok ťažšie zdvihne z cesty.

Polievanie ciest teda dokáže znížiť prašnosť. Prach ostane tam, kde doteraz, no ťažšie sa rozvíri do vzduchu.

Je lepšie, keď je teplo nám, alebo asfaltu?

Na druhý dôvod - chladenie ciest - sme našli jediný relevantný vedecký výskum z júna tohto roku. Predtým sa k polievaniu ciest pristupovalo celkom intuitívne.

Prečítajte si tiež: Ako účinne bojovať s horúčavou v aute Čítajte 

Chladiť cesty vôbec nie je zlý nápad. V horúčavách asfalt zmäkne a rýchlejšie sa znehodnocuje, navyše od vyhriatych ciest sála nepríjemné teplo ešte dlho po zotmení. Mestá majú tendenciu sa v lete zohriať viac a vytvárať takzavné "ostrovy tepla" (heat islands), kde môže byť teplota vzduchu o 1 až 3 stupne vyššia ako v prírode pri meste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bratislavský magistrát polieva každý meter štvorcový v priemere 700 mililitrami vody, čiže 0,7-milimetrovou vrstvou. Je to dosť na to, aby sa niečo zmenilo?

Áno, ale viac vody by prinieslo výraznejší efekt. Vyplýva to z experimentov Anny Solcerovej, výskumníčky na Technickej univerzite v holandskom meste Delft.

Ochladí sa, ale nemusí nám byť príjemnejšie

Solcerová skúšala polievať rozpálenú zem a zisťovala, o koľko ju voda schladí. Z niekoľkých pokusov vyšilo najlepšie vyliatie dvojmilimetrovej vrstvy (dva litre na meter štvorcový) vody o teplote 15 stupňov Celzia.

Prečítajte si tiež: Prečo vám palubný počítač v aute ukazuje nesprávnu teplotu Čítajte 

Pri tomto pokuse teplota tesne pri zemi klesla o osem stuňov. "Keď chodíte po pokropenej ploche, necítite horúčavu, pretože na vás tak nesála odspodu," vysvetľuje Anna Solcerová.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo je však dôležité - ochladenie je citeľné aj vo výške okolo 1,5 až 2 metrov, čiže ho môže cítiť aj človek na svojom trupe. V tej výške teplota klesla o 2 stupne celzia.

Výraznejší ochladzovací účinok mala technika Uchimizu v tieni a vtedy, keď zem ešte nebola najviac rozpálená.

Solcerová ale upozorňuje aj na riziko - polievanie ciest zvyšuje relatívnu vlhkosť vzduchu, hoci len zanedbateľne (podľa pokusov o dve percentá). Vlhký, horúci vzduch vyvoláva pocity dusna a telo sa musí ešte viac potiť, aby sa ochladilo.

Zdroj: doi.org/10.3390/w10060741

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Auto

reklama

Komerčné články

  1. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy?
  2. Potrebujeme sa zbaviť nálepky montážnej dielne
  3. Volia podľa TikToku, Youtube a Instagramu. Ovplyvnia mladí voľby?
  4. Prišli na to, že odpad je cenný
  5. Na nechránenom školskom dvore namerali v lete až 60 stupňov
  6. Všetkým lepí pred voľbami
  7. Najlepšie poviedky domácich autorov
  8. Tenisová zábava pre celú rodinu na Peugeot Tennis Day
  1. Všetkým lepí pred voľbami
  2. Kandidát OĽANO Martin Seman: Nikto nemôže ostať na okraji
  3. Hennessy oslavuje 50 rokov Hip Hopu
  4. Staršie IQOS zariadenia môžu spotrebitelia vrátiť do predajne
  5. Problémy s trávením a histamínová intolerancia, aká je liečba?
  6. Gröhling: Aj v školstve potrebujeme inovácie
  7. Bratislavská Kuchajda ožije športom
  8. Služby na pohotovosti nikto nechcel. Postavili na nich biznis
  1. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 16 067
  2. Hladinka smeruje do Košíc! 7 556
  3. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 5 117
  4. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy? 4 880
  5. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka 3 817
  6. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 3 148
  7. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát 2 844
  8. Najlepšie poviedky domácich autorov 2 530
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Blogy SME

  1. Ján Rudolf: Rezervy po Kičurovi
  2. Marek Mačuha: Kto je tu konzervatívny?
  3. Peter Kubica: Kniha od krčmových rečí po beh
  4. Ján Buocik: Kto pomôže Bratislave po parlamentných voľbách 2023?
  5. Martin Greguš: Voličom Progresívneho Slovenska a SAS v Bratislave. Keď 1.10. už nebude mať kde zaparkovať spomeňte si, kto si opäť neurobil domácu úlohu...
  6. Norbert Kaník: Aký je rozdiel medzi Matovičom a Ficom? A je vôbec nejaký?
  7. Jano Richter: Noviny vytrvalo mlčia o miliónovej korupcii
  8. Juraj Kumičák: Politikum II - Pellegrini
  1. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 51 587
  2. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 44 152
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 37 259
  4. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 36 757
  5. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 33 004
  6. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 31 599
  7. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 670
  8. Pavel Macko: Fico je naničhodník, ktorý sa môže hanbiť! 15 292
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
SkryťZatvoriť reklamu