Pán Jozef Kakaščik z obce Záborské neďaleko Prešova pracoval ako vodič sanitného vozidla Škoda 1203 celých 26 rokov. Dnes už ako dôchodca nám ochotne porozprával, čo všetko s týmto ikonickým vozidlom v čase hlbokej totality zažil.
Kedy a kde ste sa prvýkrát stretli so Škodou 1203?
So Škodou 1203 som prvý krát prišiel do kontaktu v roku 1974, keď som sa ako zamestnanec prešovskej nemocnice dostal na pozíciu vodiča sanitky.
Než som sa však dopracoval k sanitke, jazdil som pre nemocnicu aj na iných vozidlách. Autá ako Barkas či Škoda 1202 si dnes pamätajú už iba tí skôr narodení.
Aké boli vaše prvé pocity z auta?
Nie je žiadnym tajomstvom, že Škoda 1203 nebola úplne dokonalé auto. Mala však posilňovač riadenia i bŕzd, čo bolo vtedy pomerne luxusné.
V tom čase som tisícdvestotrojku považoval s prihliadnutím na dobu, v ktorej sme žili, a tiež na to, že nič iné v ponuke nebolo za relatívne dobré auto.
Spomeniete si s odstupom času na nejaké silné stránky Škody 1203?
Pre vodičov sanitiek bola v tom čase Škoda 1203 jednoznačne zmenou k lepšiemu. Teda aspoň čo sa týka vnútorného priestoru a možností manipulácie s pacientom.
Jej príchodu sa už vodiči nevedeli dočkať, nakoľko dovtedy žiadne podobné dodávkové auto na trhu nebolo. Využívali sa omnoho menej praktické kombíky, napríklad už spomínaná Škoda 1202.
