BRATISLAVA. Siréna húka, motor hučí na plné obrátky, ale udychčaná sanitka sa iba slimačím tempom štverá do kopca k nemocnici na Kramároch. Takýto tragikomický pohľad bol dlhé roky celkom bežný, najmä keď trochu nasnežilo.
Tento rok si pripomíname 50. výročie od začiatku výroby prvého aj posledného československého mikrobusu Škoda 1203. Hovorilo sa o ňom, že išlo o vozidlo na celý život, pretože jednu generáciu ako sanitka priviezlo na svet a ďalšiu ako pohrebné auto zase odviezlo na poslednej ceste.
Spoľahlivosť a kvalita boli Škode 1203 často vzdialené, no napriek tomu sa s odstupom času na tento zázrak centrálne plánovaného hospodárstva príjemne spomína. Hoci sa československá dodávka sériovo vyrábala vyše 30 rokov a posledné kusy na objednávku vznikli ešte minulý rok, dnes ju už na cestách prakticky nestretnete. Svoje spravilo šrotovné, poruchy, aj fakt, že medzi zberateľmi o ňu nie je veľký záujem.
Rozhodli sme sa preto osloviť ľudí, ktorí s vrtošivou dodávkou majú skúsenosti a trochu zaspomínať na najdlhšie vyrábanú Škodu.
Vývoj trval 12 rokov
Väčšina krajín východného bloku mala vlastné úžitkové automobily. Vo Východnom Nemecku to bol Barkas dobre známy aj v Maďarsku, Poliaci mali Nysu a Žuk, Juhoslávia dodávky TAM a IMV a Sovietsky zväz zase UAZ a Latviu. Československo si muselo vystačiť s kombi a pick-upom Škoda 1201. Lenže ten podnikom kapacitne nepostačoval.

V roku 1955 dostala škodovácka továreň ANZP Vrchlabí zadanie od Ministerstva automobilového priemyslu spoločne s Podnikom zahraničného obchodu Motokov, skonštruovať moderné úžitkové vozidlo s čo najlepším využitím priestoru.
Konštrukčne malo ísť o "bezkapotovú samonosnú karosériu trambusového typu," teda niečo veľmi podobné vtedajším západným dodávkam, ako Ford Taunus Transit alebo dnes už kultový Volkswagen T1.
Prvé prototypy československého mikrobusu pod číselným označením 979 vznikli pomerne rýchlo a mohli sa porovnávať so západnou konkurenciou. Potom bohužiaľ prišla séria nepochopiteľných rozhodnutí a s ňou reštrukturalizácia podniku. Medzi začiatkom vývoja Škody 1203 a jej sériovou výrobou nakoniec uplynulo celých 12 rokov.

Dopyt po ľahkej dodávke v Československu ďalej rástol, a tak prišlo z ministerstva rozhodnutie modernizovať zastaranú Škodu 1201. Vzniklo ďalšie, tentoraz predĺžené kombi s označením Škoda 1202 STW. Písmená boli skratkou pre anglický výraz station wagon, z čoho vznikla prezývka Stejšn.