Stretávame ich denne. Smutne stoja na sídlisku, v záhrade alebo pred nákupným centrom a čakajú čo s nimi bude. Autá, ktoré na prvý pohľad vyzerajú, že ostali napospas osudu, no nie je to vždy tak. Ich majitelia vidia situáciu inak a nechcú sa vzdať svojho chátrajúceho približovadla.
Ich argumentom je, že s autom jazdia iba občasne, napríklad cez sviatky za rodinou. Väčšinu roka chodia do práce pešo alebo hromadnou dopravou a nechce sa im riešiť problémy s parkovaním. V meste ako Bratislava, ide o celkom bežný jav, no iba málokto si uvedomuje, ako si takýmto spôsobom ničí auto.
Na konkrétnom prípade sme sa preto rozhodli zistiť, čo robiť, aby nám z auta neostal bezcenný vrak, ktorý susedom už len zbytočne zaberá parkovacie miesto.
Zhoda okolností nás dostala k Jarke, ktorá vlastnila jedno z takýchto naoko opustených áut. Jej dôvod bol trochu odlišný. Jarka mala s autom nehodu a netrúfala si po nej opäť sadnúť za volant. Rodina jej chcela spraviť radosť, a tak dala jej milované auto opraviť.
Kým sa však majiteľka odhodlala opäť šoférovať, auto zaparkované na sídlisku sa rok nepohlo a začal ho nahlodávať zub času. Keď sme si Jarkine auto prišli prvýkrát pozrieť, bolo nám ho ľúto.
Nissan Micra čaká na svoj osud. (zdroj: Peter Kálmán)Stále k svetu aj 20 rokoch
Zelený trojdverový Nissan Micra z roku 1998 vyzeral, že ešte by rád čo to pojazdil a navyše mal na tú dobu bohatú výbavu z akčnej série San Remo. Tá bola luxusná ešte aj v roku 2005, keď si Jarka kúpila Micru dovezenú z Nemecka.
Ako prvé nás zaujali krásne kožené sedadlá, ktoré boli vyhrievané a nechýbala ani klimatizácia či elektrické sťahovanie okien. Pod kapotou bol čiperný litrový štvorvalec s výkonom 54 koní, ktorý ľahkému, iba 835-kilovému autu bohate stačil.
