V čase, keď sa prezúvajú zimné pneumatiky na letné a naopak, je takmer nemožné nájsť voľný termín v pneuservise.
Lenže čo po zvyšok roka a s povinnosťami, o ktorých sa nerozpráva? Pneuservisy sú povinné robiť ich bez ohľadu na počet zákazníkov alebo ročné obdobie. Pritom niektoré sú pre nich neziskové až stratové. Ktoré to sú?

Bezplatný zber ojazdených pneumatík
Platí to už tri roky, pritom mnohým sa pri informácii, že každý pneuservis je povinný bezplatne zobrať staré pneumatiky, ešte stále zjaví úškrn na tvári.
„Pneuservisy a predajcovia pneumatík sú zo zákona povinní bezplatne prevziať ojazdené pneumatiky bez ohľadu na to, či ich zákazník kúpil u nich alebo či nakúpi ďalší tovar. Likvidácia pneumatiky je totiž započítaná už v jej cene, čo musí byť uvedené aj na predajnom doklade, aby spotrebiteľ vedel, že si za spracovanie zaplatil už pri kúpe,“ vysvetľuje Radim Filák, konateľ neziskovej organizácie zodpovednosti výrobcov Eltma.
Okrem pneuservisov a predajní môžete ojazdené pneumatiky bezplatne odovzdať aj na zberných miestach určených obcami (vo všeobecno záväzných nariadeniach). Tie majú byť viditeľne označené ako „miesto spätného zberu pneumatík“ a majú o tom informovať aj na svojej webstránke.
Všetky miesta by mali mať zazmluvneného výrobcu alebo dovozcu pneumatík, prípadne niektorú organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečí ich odber a konečné spracovanie.
„Vďaka tomu sa nebudú pneumatiky váľať v prírode,“ hovorí Filák.

A čo e-shopy?
Bezplatné odovzdanie pneumatík platí aj v prípade, že ich nakúpite na internetovej stránke bez kamennej predajne.
„Keď niekto predáva pneumatiky výhradne zásielkovým spôsobom, je povinný informovať kupujúceho o mieste, kde mu opotrebované pneumatiky odoberie,“ radí Filák.
Takúto možnosť by mal ponúkať v každom okrese, aby spotrebiteľ nemusel pneumatiky vracať poštou.
Povinná registrácia na ministerstve
Mohlo by sa zdať, že predávať pneumatiky je pomerne jednoduché. Veď tu nakúpim, tam predám a mám vybavené. Lenže nie je to celkom tak.
Každý výrobca a dovozca je povinný registrovať sa na Ministerstve životného prostredia SR a dohodnúť sa, kto bude od neho ojazdené pneumatiky odoberať.
„Ak niekto nakupuje od neregistrovaného výrobcu alebo dovozcu, prechádza zber aj likvidácia pneumatík, ako aj všetky ostatné zákonné povinnosti na neho,“ vysvetľuje Filák.
To, či sa spoločnosť výrobcu alebo dovozcu na ministerstve zaregistrovala, je najlepšie overiť si priamo u nej.
„Na stránkach ministerstva síce existuje register výrobcov, ale nemusí byť kompletný. My na svojej stránke transparentne uvádzame všetkých výrobcov a dovozcov, ktorí s nami spolupracujú,“ odkrýva Filák filozofiu Eltmy.
Každá organizácia zodpovednosti výrobcov by zároveň mala na svojej webovej stránke uvádzať aj sieť zberných miest či zmluvné podmienky. Ak tak nerobí, treba hľadať inú, ktorá vykonáva svoju činnosť seriózne a zodpovedne.
Pneumatika stráca aj štvrtinu váhy
Podnikanie s pneumatikami komplikuje aj fakt, že jeden rok sa líši od druhého. Každý rok sa uvádza na trh iný počet pneumatík a výrazne to ovplyvňuje aj výkonnosť ekonomiky. Keď sa jej darí, firmy majú viac zákaziek a súkromné osoby viac cestujú, kvôli čomu sa viac derú aj samotné pneumatiky.
„Je preto potrebné mať vytvorenú finančnú rezervu, aby bolo možné takéto výkyvy pokryť. Vtedy sa nemôže stať, že by firma skrachovala a povinnosť spätného zberu pneumatík by sa presunula na štát alebo niekoho iného,“ hovorí Filák.
Okrem povinnej finančnej rezervy sa organizácia zodpovednosti výrobcov Eltma snaží presadiť aj opatrenie, že minimálny limit na odber nemá vychádzať z celkovej hmotnosti pneumatík uvedených na trh, ale len zo 75 percent ich váhy.
„Pneumatiky sa totiž používaním menia. Oderom strácajú až štvrtinu váhy, preto je nezmysel započítavať niečo, čo vlastne zoderie cesta,“ hodnotí Filák.

Čo sa deje s jazdenými pneumatikami?
Pneumatiky sa neraz ocitajú aj na miestach, kde nemajú čo robiť. Na čiernych skládkach, v potokoch či na okraji lesa. Dôvodom je nízka osveta medzi verejnosťou, servismi aj obcami. Preto sa Eltma snaží robiť intenzívnejšiu edukačnú kampaň.
„Zbernú sieť budujeme čo najbližšie a najhustejšie ku konečným spotrebiteľom. Pneumatiky nezvážame iba z miest, ktoré sú logisticky a ekonomicky výhodné. Zazmluvňujeme aj odľahlé miesta,“ hovorí Filák o poslaní spoločnosti Eltma, ktorá nebola založená pre vytváranie zisku, ale ako služba verejnosti od výrobcov a dovozcov pneumatík.
V prípade potreby prídu priamo na miesto určenia. Zberné miesta tak nemusia pneumatiky zvážať alebo premiestňovať do väčších miest, odkiaľ by bol odvoz jednoduchší a lacnejší. Eltma to urobí za nich.
Ak by sa stalo, že by predajca alebo servis odmietli prevziať jazdené pneumatiky, Radim Filák odporúča kontaktovať Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Zároveň by mali mať splnené aj všetky zákonné povinnosti.
Pneumatiky sa po odovzdaní recyklujú a vyrába sa z nich druhotná surovina. Najskôr sa z nich vyčlení kov a textil, potom sa ekologicky rozomelú, až z nich vznikne granulát. Z neho sa potom vyrábajú gumové koberčeky do áut, obrubníky, mozaikové podlahy, kvetináče či rohože.
„Používa sa aj na výrobu odhlučňovacích pásov pre električky alebo ako prísada do bezhlukového asfaltu. Recyklácia pneumatík je cesta nielen k novým produktom, ale najmä k zlepšeniu prostredia, v ktorom žijeme,“ uzatvára Filák.
Tento článok vám prináša OZV Eltma.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.