BRATISLAVA. Časy, keď hybridy boli na cestách len ojedinelým zjavom, sú už dávno preč. Nenápadne sa rozšírili a v dobe prísneho znižovania emisií oxidu uhličitého ich automobilky zaraďujú do ponuky čoraz častejšie.
Kde sa však hybridy vzali, ako fungujú a aké typy hybridných pohonov vlastne poznáme? Pomôžeme vám sa v nich trochu lepšie zorientovať.
Prvé hybridy sa začali objavovať v čase, keď bol automobil ešte v plienkach. Experimentovalo sa s rôznymi druhmi pohonu a benzín nebol zďaleka hlavným palivom. Jedným z jeho súperov bola práve elektrina.
Spaľovací motor a elektrina prvýkrát spojili sily už pred 120 rokmi. Prvým vozidlom s hybridným pohonom sa stal už v roku 1900 Lohner-Porsche Semper Vivus.
Ten však nefungoval ako väčšina moderných hybridných áut, bol to takzvaný sériový hybrid. Spaľovací motor nebol fyzicky pripojený ku kolesám, slúžil iba na výrobu energie pre elektromotor. Podobný systém často využívajú lode či lokomotívy, v autách sme ho mohli vidieť napríklad v BMW i3 alebo v Chevrolete Volt.
Moderné hybridy začali v Japonsku
Automobilky hybridné pohony na dlhú dobu opustili a dominovať začali spaľovacie motory na benzín a neskôr aj naftu. Hybridy sa opäť vrátili až koncom dvadsiateho storočia, keď v roku 1997 Toyota na trh uviedla model Prius.
Hoci zo začiatku zostala iba na domácom japonskom trhu, stala sa prvým sériovo vyrábaným hybridným vozidlom. V tesnom závese ju nasledovala Honda Insight, ktorá sa do mnohých častí sveta dostala skôr, než Prius.
Alternatívne palivá nie sú novinkou, sú tu vyše 200 rokov Čítajte Pri týchto moderných hybridoch už spaľovací motor neslúži iba na výrobu elektriny, na pohone sa môže podieľať spaľovací motor rovnako ako elektromotor. Takémuto systému sa hovorí paralelný hybrid.
Dnes sa často využívajú pokročilé sériovo-paralelné systémy, napríklad vo vozidlách Lexus alebo Toyota. Takéto systémy umožňujú jazdiť výlučne s použitím elektromotra, spaľovacieho motora, alebo tieto dva pohony ľubovoľne kombinovať pre čo najvyššiu efektivitu.
