Je postrachom takmer všetkých žiakov autoškôl, je príčinou nehôd na parkovisku a malých poistných udalostí. Reč je o cúvaní, ktoré sa dá zvládnuť na jednotku alebo úplne pobabrať a skončiť s odretým blatníkom. Úspešnosť cúvania závisí od šikovnosti vodiča, jeho pozornosti ale aj asistentov, ktorí mu pri tom pomáhajú.
Zrkadlá alebo otočená hlava
So staršími vozidlami sa cúvalo oveľa ľahšie ako s dnešnými autami. Stačilo sa pri cúvaní otočiť dozadu a cez zadné okno videl vodič skoro všetko. Dnes sú hrany zadného okna pomerne vysoko, nehovoriac o masívnych stĺpikoch bezpečnej karosérie a o troch opierkach hlavy na zadných sedadlách. Napríklad v takom Fiate Punto cez zadné opierky nie je vidieť nič. Skrátka čím novšie auto, tým horší výhľad dozadu. Preto sa stále viac vodičov učí cúvať podľa spätných zrkadiel. Pri pohľade do zrkadla vodič presne vidí, či medzi autom a zárubňou garáže, prípadne inou prekážkou existuje ešte medzera. Ak medzeru vidieť v zrkadle tak tam v skutočnosti je. Ľahko tak možno sledovať obidva boky vozidla. Horšie to býva so sledovaním vzdialenosti zadného nárazníka od prekážky. Túto vzdialenosť môžu zrkadlá mierne skresľovať a tak v záverečnej váze cúvania sa nezaškodí obzrieť dozadu otočením hlavy. K dobrým zvykom vodiča patrí obhliadka miesta ešte pred cúvaním. Pri príchode k parkovaciemu boxu stačí letmým pohľadom obzrieť manévrovací priestor a zvlášť miesta a prekážky (betónové kvetináče, nízke zábradlia) za autom. Cúvanie podľa spätných zrkadiel si vyžaduje tréning, ale je presnejšie a pohodlnejšie ako s otočenou hlavou. Napokon vodiči nákladných automobilov a dodávok cúvajú iba podľa spätných zrkadiel. Najideálnejšie je mať oči – parkovací senzor na zadnom nárazníku. Tento doplnok je dostupný takmer pre väčšinu osobných automobilov a kto žije v meste a má problémy s cúvaním za pártisíc korún si uľahčí život. Vďaka parkovacím senzorom možno aj ušetrí nepríjemné vymieňanie adries na parkovisku a riešenie drobných poistných udalostí. Ako pre všetky ľudské činnosti aj pre cúvanie je najlepší tréning. Na získanie obrazu o rozmeroch svojho auta stačí párkrát oškrieť auto alebo cvične cúvať k papierovým krabiciam na dotyk.
Cúvanie podľa spätných zrkadiel sa môže spočiatku zdať obtiažne ale opak je pravdou. V spätných zrkadlách možno s prehľadom kontrolovať obe strany automobilu. Vzdialenosť od steny alebo prekážky vzadu radšej posúďme otočením hlavy.
Prečo cúvať do parkovacieho boxu
Vchádzanie do parkovacieho boxu prednou časťou auta býva pohodlnejšie a rýchlejšie. Vodiči sa tak vyhnú komplikovanejšiemu cúvaniu. Cúvať von z boxu na ulicu alebo hlavnú cestu je však oveľa nebezpečnejšie. Aby vodič vychádzajúceho automobilu dal prednosť vozidlám idúcim po ulici a aby ich vôbec uvidel, musí vystrčiť aspoň dve tretiny auta. Pri vychádzaní prednou časťou sa stačí vystrčiť iba pár centimetrov. Podobná zásada platí pri parkovaní v garáži. Keď prichádzame domov, máme zväčša viac času na cúvanie ako keď odchádzame z domu. V nebezpečenstve (požiar, cesta do nemocnice) sa s autom otočeným predkom von vychádza oveľa rýchlejšie a bezpečnejšie. Nehovoriac o vyťahovaní nenaštartovaného vozidla. Platnosť zásady o správnom parkovaní dokumentujú aj hasičské prípadne vojenské vozidlá, ktoré sú v garáži vždy nacúvané.
Parkovací asistent
Približne pred pätnástimi rokmi sme mohli parkovacie senzory obdivovať akurát v luxusných limuzínach najvyššej triedy. Dnes sa parkovací asistenti dodávajú aj do malých automobilov a jednoduchú súpravu možno kúpiť a domontovť do nárazníka akéhokoľvek auta. Rozdiely v parkovacích senzoroch sú však markantné. Niektoré detekujú vzdialenosť od prekážky iba v rovine a pod rozptylovým uhlom. Dokonalejšie senzory rozpoznávajú obrubníky a ich výšku. Vrcholom v obore pomoci pri cúvaní sú širokouhlé kamery umiestnené nad poznávacou značkou. Obraz snímaný kamerou sa pri zaradení spiatočky premieta na čiernobiely alebo farebný displej. V niektorých automobiloch sa na obraze objavia čiary pravdepodobnej dráhy auta. Keď vodič vytočí kolesá zmení sa aj poloha čiar. Cúvanie podľa obrazu v monitore si vyžaduje zvyk a aspoň letmý pohľad dozadu mimo kamery pred začiatkom cúvacieho manévru. Výhodou akéhokoľvek parkovacieho asistenta je pohodlné a presné parkovanie bez stresu. Isté riziká však nemožno vylúčiť, zvlášť, ak sú senzory v nárazníku obalené vrsvou námrazy, prípadne ak vodič cúva vlastnou tiažou vozidla z mierneho kopca bez zaradenej spiatočky. Príliš rýchle cúvanie a približovanie sa k prekážke býva častou príčinou oneskorenej reakcie senzora. Parkoavcie senzory prežívajú na Slovensku podobný rast popularity ako automatické prevodovky. Najskôr boli odsudzované , pretože sú pre tých , čo nevedia cúvať. Po spoznaní ich výhod si ich kúpia aj skutoční majstri volantu.
Kamera poskytuje dokonalý obraz o situácii za autom. Zložitejšie systémy dokonca predkresľujú pravdepodobnú dráhu auta a vodič tak vie, či sa na vybraté miesto zmestí. Kamera však nevidí situáciu na bokoch auta, a tak nie je všemocná. Samotní výrobcovia kamerového systému upozorňujú: Skontrolujte okolie.
Komunikácia parkovacieho asistenta s vodičom býva rôzna. Základom je zvukový signál s rôznou frekvenciou pre prednú a zadnú časť auta. Čím bližšie je auto k prekážke, pípanie je hustejšie až sa spojí do jednoliateho pískania. Drahšie automobily majú displej s vizualizáciou a rozložením zvukového signálu do štyroch reproduktorov . Zvuk prichádza k vodičovi z tej strany, kde je prekážka najbližšie.
V tejto fáze parkovania a s vypntým senzorom už vodič päťmetrového luxusného kombi nemá prehľad, v akej vzdialenosti je betónový kvetináč.
So zapnutým senzorom sa však bez stresu z poškodenia priblíži aj na 20 cm.
Pravidlá bezpečného cúvania:
- správne si nastaviť spätné zrkadlá a zadné opierky hlavy dať do najnižšej polohy (ak tam nikto nesedí)
- pri cúvaní na hlavnú cestu poprosiť o pomoc a navigovanie inú osobu
- všimnúť si výšku obrubníkov
- sklopiť dole pravé spätné zrkadlo pri parkovaní v pozdĺžnom boxe
- striedavo kontrolovať voľné miesto po oboch stranách vozidla
- sledovať aj prednú časť auta, ktorá má najväčšie výchylky do strán
- do parkovacieho boxu radšej cúvať ako vchádzať predkom
