Nové Alfa Romeo Milano existovalo len päť dní. Názov modelu vydržal najkratšie v histórii tradičnej značky. Bizarný prípad vysvetlila talianska vláda aj šéf Alfy.
Príchod najmenšieho modelu talianskej automobilky avizovali médiá už pred dvoma rokmi, no dlho nebolo jasné, ako sa bude volať.
Prvé informácie hovorili, že to bude Brennero, podľa Brennerského horského priesmyku na taliansko-rakúskej hranici. Išlo by o rovnakú logiku pomenovania, akú Alfa použila aj na SUV Stelvio, čo je pre zmenu názov horského priesmyku na švajčiarsko-talianskych hraniciach.
Niekoľko mesiacov pred premiérou však padlo rozhodnutie, že nová Alfa bude niesť názov po meste, odkiaľ automobilka pochádza. Model preto nazvali Milano.
Nespokojnosť s názvom
Lenže krátko po premiére prišla kritika nielen od niektorých diskutérov na verejných fórach, ale aj od talianskeho ministra priemyslu Adolfa Ursu.
Argumentoval tým, že geografický názov miesta sa môže v Taliansku na označenie používať iba v prípade, že sa tam produkt aj vyrába, v opačnom prípade ide o zavádzanie spotrebiteľa. Preto sa napríklad môže volať parmezán iba syr, ktorý sa vyrába v talianskej Parme a regióne Regio Emilia (Parmigiano Reggiano).
Nová Alfa Romeo sa však vyrába v poľskom meste Tychy.

Už päť dní po premiére Milana vydala automobilka tlačovú správu, v ktorej oznámila, že nový model premenuje na Junior. V 60. rokoch nieslo tento názov aj malé kupé tejto značky.
Zaujímavé je, že predošlé vedenie značky sa podobnému problému vždy na poslednú chvíľu vyhlo. Napríklad, malý model MiTo vyrábaný v rokoch 2008 až 2018 odkazoval názvom na skutočnosť, že auto navrhli v Miláne a vyrábalo sa v Turíne.
Milano mal byť pôvodne názov o triedu väčšieho modelu z rokov 2010 až 2020, napokon dostal meno Giulietta.
Aj pri Ferrari existuje model Roma, ktorý sa nevyrába v Ríme, ale v 400 kilometrov vzdialenom Maranelle. Iné značky, napríklad španielske Seat a Cupra, vôbec nemusia riešiť, či názvy ich modelov korešpondujú so skutočným miestom výroby.
Treba riešiť iné problémy ako názov auta
Francúzsky šéf talianskej automobilky Jean-Philippe Imparato sa pre britský Autocar vyjadril, že ich nový model sa rozhodli premenovať napriek tomu, že podľa ich právnikov názvom Milano neporušili nijaký zákon, ale nestoja o politický spor.
"Keď mi oznámili, že je to zakazuje zákon, hoci nezakazuje, povedal som si: Upokoj sa, nie si tu preto, aby si to hral na politiku, ale aby si prišiel s Alfou Romeo, ktorá bude udržateľná do budúcnosti,“ citoval Autocaru Imparatora s tým, že ani vo sne by mu nenapadlo, aké reakcie môže vyvolať pomenovanie jedného auta.
Značka pritom názov oznámila už vlani v decembri, keď bolo aj známe, kde sa bude vyrábať.
Na margo nespokojnosti Talianov, že sa bude Junior vyrábať v Poľsku, poznamenal, že štyri z piatich chystaných noviniek Alfy budú z Talianska. Model s väčším objemom výroby však museli umiestniť tam, kde zoženú zamestnancov, čo sa im na domácej pôde nepodarilo.

Hrozbou sú ceny čínskych elektromobilov
Šéf Alfy tiež politikom odporúča, aby sa pri európskom automobilovom priemysle zaoberali oveľa dôležitejšími problémami. Ukazuje najmä na dovoz čínskych elektromobilov s podozrivo veľkými zľavami, ktorým európska výroba batériových áut nedokáže konkurovať.
Okrem značky MG, ktorá napríklad v Španielsku ponúka kompaktný elektromobil MG 4 za 17 500 eur, spomína aj nemeckú konkurenciu, ktorá si "v Číne necháva vyrábať elektromobily so 40-percentnou zľavou, len aby si v Európe zachránila zadky".
Podľa Imparatovho odhadu pracuje v európskom automobilovom priemysle dvanásť miliónov ľudí a jedno percento podielu na trhu predstavuje pre automobilku 150-tisíc vyrobených áut v jednej továrni.
„Vždy, keď konkurencia získa jedno percento podielu na trhu, nad jednou továrňou áut sa objaví otáznik. Desaťpercentný podiel na trhu, to je desať tovární,“ varuje šéf Alfy.