Získať vodičský preukaz je snom vari každého človeka. No kurz v autoškole nie vždy pripraví na všetky úskalia, ktoré vodiča čakajú na cestách. Neskúsenosť, prílišné sebavedomie a neznalosť auta, si často vypýtajú svoju daň.
"Najviac smrteľných nehôd spôsobujú vodiči v druhom roku po získaní vodičského preukazu a celkovo najrizikovejšou skupinou sú tí, ktorí vlastnia vodičák 1 až 5 rokov," tvrdí JURAJ HRIVNÁK, ktorý je inštruktorom Centra bezpečnej jazdy.
Toyota aktuálne ponúka čerstvým vodičom už druhé kolo bezplatných kurzov na Slovakia Ringu.
Čo sa v rozhovore dozviete:
- Prečo by ste mali absolvovať školu šmyku.
- S akými návykmi prichádzajú vodiči z autoškôl.
- Ako má vyzerať správny posed za volantom.
- Aký je rozdiel medzi novým a starým autom v krízovej situácii.
- Prečo kurzy nie sú pre starších vodičov.
- Či sú Slováci dobrí vodiči.
Prečo by som mal absolvovať tento kurz, keď už som bol v autoškole a získal vodičský preukaz?
Autoškola je o absolútnom minime, aby ste mohli získať vodičské oprávnenie, ale to z vás ešte nerobí dobrého vodiča. Na to treba vedieť zvládať aspoň základné krízové situácie, ktoré v autoškole vôbec neučia. Nevyskúšate si tam krízové brzdenie, hoci ide o najjednoduchší a aj najúčinnejší manéver v prípade, že sa niečo stane.
Môže to znieť triviálne, že ide o dupnutie na pedál, lenže štatistiky ukazujú, že 70 percent vodičov nevyvinie na pedál dostatočný tlak a 33 percent ani nedosiahne aktiváciu ABS. U nás si to vyskúšajú, aby sa potom nezľakli, ako ich auto v krízovej situácii zareaguje.
Ako vyzerá kurz a čo si pri ňom vyskúšam?
Kurz Bezpečne s Toyotou je ekvivalentom kurzu Štart, ktorý Centrum bezpečnej jazdy ponúka aj štandardne za 100 eur. Vodič si v rámci neho vyskúša slalom medzi kužeľmi, krízové brzdenie na rôznych povrchoch, prejazd šmykľavou zákrutou a vyhýbací manéver v šmykľavej zákrute z kopca vrátane rozbehov do kopca.
Nemusí sa stresovať, inštruktor s ním nie je v aute, ale je na dráhe, sleduje jazdu a reakcie vodiča, a dáva mu pokyny vysielačkou. Samozrejme, keď klient chce mať inštruktora v aute, dá sa to individuálne zariadiť.

Pri kužeľoch ide o dynamický slalom, pri ktorom sa vodiči učia nepozerať na kužele, ale pozerať sa tam, kam chcú, aby auto smerovalo. Je to častá chyba - sústredíme sa na prekážku a potom ju trafíme.
Treba sa radšej sústrediť na miesto, kam chceme, aby auto išlo a ruky na volante nás tam podvedome navedú. Hovorí sa tomu technika pohľadu. Pri výjazde do kopca účastníci zažijú nedotáčavý šmyk, ale principiálne ide tiež o techniku pohľadu pre prejazde zákrutou.
Pri opačnom jazdení dole kopcom sa zapína vodná stena simulujúca prekážku, ktorej sa má vodič bezpečne vyhnúť v rôznych rýchlostiach. V rámci tohto kurzu ide o najťažšiu z úloh.

Nedotáčavý šmyk v tiahlej zákrute a pretáčavý šmyk na odtrhovej plošine sa cvičí pri vyšších kurzoch.
Tento kurz trvá tri hodiny s tým, že prvá hodina je teória a oboznámenie s tým, čo vás potom čaká na trati. Takmer dve hodiny sa jazdí, pričom každý vodič si krízové situácie stihne vyskúšať viackrát.
Prichádzajú k vám vodiči s odlišnými návykmi z autoškoly?
Určite. Vidíme to najmä pri staršej generácii, ktorá autoškolu zažila už dávnejšie. Prejavuje sa to napríklad nesprávnym držaním volantu v kedysi odporúčanej polohe "o desať minúť dve hodiny" a nie dnešné "o trištvrte na tri".
Dnes je samozrejmosťou airbag aj posilňovač riadenia. Nehovoriac o tom, že pri krízovej situácii má vodič pri správnom držaní volantu oveľa väčší rozsah točenia volantu bez nutnosti prechytenia.
Potom sú to aj také nezmysly z autoškôl, ako vyraďovanie rýchlosti do neutrálu v zákrute. To už vôbec neexistuje.
U nás je dôležité, aby si vodič mohol v pokoji vyskúšať prekročiť svoje hranice a zistiť pri tom, ako sa správa jeho auto. Mali sme tu napríklad otca s dcérou na starom aute, a keď videl, ako v krízových situáciách pomáhala elektronika novších áut, presvedčilo ho to kúpiť nové auto.
Ako má vlastne vyzerať správny posed za volantom?
Ľudia k nám prichádzajú s množstvom zlozvykov a jedným z hlavných je, že zle sedia za volantom. Pritom správny posed je veľmi dôležitý a účastníkov kurzu na začiatku kontrolujeme, či si všetko nastavili podľa teórie, ktorou sa kurz začína.
Najprv si nastavíme sedadlo podľa pedálov. Noha nesmie byť pri úplnom zošliapnutí brzdy ani spojky úplne vystretá, to je v prípade krízového brzdenia a nárazu veľmi nebezpečné. Pri vystretej nohe vtedy dochádza k zlomeninám v členku, kolene a panve.

Tiež je dôležité správne držanie volantu a jeho vzdialenosť od trupu. Pri úplnom opretí musí vodič vedieť položiť zápästie na vrchnú časť venca volantu. Nesmie sa za volantom naťahovať, ale ani ho mať veľmi blízko tela. Treba si uvedomiť, že auto pri jazde nie je statické, pôsobia odstredivé sily, treba mať rezervu a vždy vedieť volant pevne uchopiť.
Dôležité je aj nastavenie hlavovej opierky. Má byť dostatočne vysoko a zarovno s vrchom hlavy, čo najbližšie k temenu. Ideálne je mať operadlo v sklone medzi 90 a 105 stupňov, žiadne frajerské ležanie za volantom v štýle Rýchlo a zbesilo.
Keď vodičom upravíme posed, mnohí tvrdia, že im to tak nevyhovuje a sú často tvrdohlaví, ale keď v správnej polohe vydržia jazdiť týždeň, už si na ňu zvyknú. U nás sa na slalome zas presvedčia, že dobrý posed má svoje opodstatnenie.
Tiež radíme ako točiť volantom, že nie frajersky dlaňou, neleštíme okná ani neumývame taniere, ale pekne pri točení prehadzujeme ruky. Tak, aby sme v krízovej situácii po šmyku vedeli rýchlo vyrovnať kolesá do rovnej polohy. To je mimoriadne dôležité.

Pri pomalých manévroch, ako je parkovanie, nech si vodič používa hoc len jednu ruku, ale pri vyšších rýchlostiach už musia byť na volante obe.
Napríklad na prázdnej rovnej diaľnici je prirodzené, že sa za volantom uvoľníme, ale mali by sme mať prirodzený reflex, že keď ideme predbiehať a meníme jazdné pruhy, malo by nám trknúť prípadné riziko a vykonať podobné manévre s oboma rukami na volante. Vždy treba používať inštinkt a byť pripravený na neočakávané situácie.
Je nejaký rozdiel, keď na kurz prídem so starým alebo novým autom?
Nezávisle od toho je vždy prvoradé mať auto pod kontrolou. Isté rozdiely v pokynoch sú, napríklad teraz k nám prišli dva staré Citroëny bez ABS či ESP.
Pri krízovom brzdení preto musia majitelia starých áut prerušovane brzdiť, aby nedostali hodiny alebo aby sa vedeli vyhnúť prekážke. Takto si vlastne simulujú správanie ABS.
Vodiči, ktorí ho v aute majú, len zadupnú brzdový pedál na maximum a elektronika sa už postará o bezpečné dobrzdenie.

Viete si predstaviť, že by boli takéto kurzy povinné v rámci absolvovania vodičského kurzu?
Určite by som všetkým takúto skúsenosť doprial. A to hovorím aj kvôli sebe, lebo čo z toho, keď ja viem šoférovať, ale tí okolo mňa nie? Povinnosť absolvovať takéto kurzy by mala byť po získaní vodičského oprávnenia, napríklad počas 2-ročnej skúšobnej doby, ako je tomu v okolitých krajinách.
Je smutné, že na Slovensku sa pre bezpečnosť robí len minimum. Že viac sa hovorí o radaroch a vyšších pokutách, ale to nie je prevencia, ale represia. A tá žiaden život nikdy nezachráni. Dopravným nehodám treba v prvom rade predchádzať a to si zrejme naši zákonodarcovia neuvedomujú. Je chvályhodné, ale zároveň smutné, keď túto iniciatívu na seba preberajú súkromné spoločnosti.

Pointou tohto kurzu nie je len, že sa vodiči zlepšia v ovládaní auta, ale že si aj uvedomia, že šoférovať možno nevedia tak dobre, ako si mysleli. Nie je to o tom, že niekto príde a na konci kurzu vychytá všetky pretáčavé šmyky. Podstatou je, že si uvedomí, že to nie je len taká sranda. Kto si to vyskúša, vie lepšie predchádzať tomu, aby sa vôbec dostal do krízovej situácie.
Kurz bezpečnej jazdy väčšinou nestačí absolvovať raz za život, treba si pripomínať teóriu aj prax, pretože časom sa na to zabúda. Máme klientov, ktorí sa k nám vracajú, aby si oprášili skúsenosti.
Je vhodný takýto kurz aj pre takzvaných sviatočných vodičov, teda tých, ktorí za volant sadajú veľmi zriedkavo?
Tak, ako pri všetkom, čo robíme v živote, aj pri šoférovaní platí, že zručnosti získavame opakovanou činnosťou. Šoférovanie si treba osvojiť, aby bolo prirodzenou súčasťou denného programu a nie stresovou záležitosťou.
Aj preto nie je podľa mňa úplne vhodné, aby takýto kurz absolvoval úplne čerstvý držiteľ vodičského preukazu, ale aby k nám prišiel až po určitom čase a odjazdených kilometroch, keď už sa aspoň zžije s autom.

Prečo kurz nie je aj pre starších vodičov?
U nás v Centre bezpečnej jazdy si ho môže zaplatiť akákoľvek veková skupina, no projekt Toyoty sa zameriava na mladých vodičov.
Juraj Hrivnák
- Vyštudoval medzinárodný manažment UK v Bratislave, ale vždy ho to ťahalo k autám.
- Po brigádnických skúsenostiach v Renaulte bol redaktorom časopisu Auto magazín.
- V súčasnosti píše pre Auto Motor a Šport, prihovára sa divákom vo videách Volant.tv.
- Je inštruktorom v Centre bezpečnej jazdy.
Štatistiky totiž ukazujú, že najviac smrteľných nehôd spôsobujú vodiči v druhom roku po získaní vodičského preukazu a celkovo najrizikovejšou skupinou sú tí, ktorí vlastnia vodičák jeden až päť rokov.
Mladí vodiči prvý rok ešte jazdia opatrne, no potom rýchlo nadobudnú dojem, že sú kráľmi ciest, lenže im chýbajú roky skúseností a praxe zo šoférovania.
Často aj na kurze vidíme mladých, ktorí prídu s nejakým lepším autom a chcú sa predviesť, no potom sami uznajú, že auto v cvičných krízových situáciách až tak nemali pod kontrolou a odchádzajú s istou pokorou. A presne o tom škola šmyku je.
Zlé návyky sa však časom vracajú, denne sme svedkami množstva prehreškov u vodičov. Napríklad, že nedodržiavajú bezpečné rozostupy a neuvedomujú si brzdnú dráhu. Myslí sa na kurze aj na takéto problémy?
Áno, nás však reálne zaujíma dráha zastavenia, nielen brzdná dráha, ktorá je čisto o tom, kedy auto fyzikálne dokáže zastaviť na nulu. Lenže my tam musíme započítať aj reakčný čas vodiča, a práve ten býva zabijakom pri vyššej rýchlosti.
Máme napríklad v prezentácii, že auto ide rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu a do cesty mu vojde chlapec. Vodičovi trvá sekundu, kým vôbec začne brzdiť a počas nej auto prejde 13,9 metra. Následne začne brzdiť a zastane tesne pred chlapcom. Vrátane reakčného času a zabrzdenia vodič prešiel 26,7 metra, a to pri predpisovej rýchlosti.

Teraz si predstave, že by šiel vodič 70 km/h a mal by tiež sekundový reakčný čas. Kým začne brzdiť, prejde už 19,7 metra, ostáva mu na brzdenie sedem metrov. A to brzdí zo 70-ky, čiže z iba o 20 km/h vyššej rýchlosti, než predtým . Chlapca však zrazí v 59-kilometrovej rýchlosti a následky sú fatálne.
Aký majú účastníci kurzu vzťah k moderným asistenčným systémom v aute?
Keď hovoríme o prvkoch aktívnej bezpečnosti v aute, tak asi nepoznám nikoho, kto by si pred každou jazdou zámerne vypínal ESP alebo sa sťažoval na ABS.

No ak ide o asistentov ako sledovanie jazdných pruhov alebo dopravného značenia, denne sme svedkami toho, že nevedia celkom spoľahlivo fungovať a vodičov iritujú.
Často sa však pri nových autách sťažujú aj na veľké obrazovky a dotykové ovládanie. Sami si uvedomujú, že ťukanie do nich nepovažujú počas jazdy za bezpečné.
A čo pasívna bezpečnosť? Treba dnes ešte vodičom pripomínať, že majú jazdiť pripútaní?
Keď sa na kurze počas teoretickej časti pýtame, či sú pripútaní, väčšina povie, že vpredu vodič a spolujazdec áno, ale vzadu stále mnohí pásy neriešia. Neuvedomujú si, že aj keď ako vodiči pás majú, nepripútaní kamaráti vzadu ich môžu pri nehode zabiť.
Sú Slováci dobrí vodiči?
Je to extrémne individuálne a stretávame sa s takým koloritom vodičov, že žiadne predsudky neplatia. Veľmi ťažko sa to generalizuje, prichádzajú aj šikovní mladí, nešikovní starí vodiči, bojazliví muži, sebavedomé ženy. Všetkých však spája jeden cieľ a to je zlepšiť sa za volantom.
Za mňa sú problém hlavne tí vodiči, ktorí sem neprídu, pretože sú presvedčení, že takýto kurz nepotrebujú. Hovoríme si tu takú anekdotu, že hlavne muži sú najlepší vodiči a milenci, alebo si to aspoň myslia.
Tipy na bezpečné šoférovanie
Brzdenie. Nebojte sa zadupnúť brzdu až na zem. Moderné autá sú vybavené systémom ABS, vďaka ktorému sa auto nestane pri prudkom brzdení neovládateľným.
Práca s plynom. Plyn pridávajte plynule a snažte sa ho mať čo najviac času stlačený - nejazdite na neutrál. Aj pomalé zákruty je lepšie absolvovať pod stálym, miernym plynom.
Práca s volantom. Ak práve neriešite pretáčavý šmyk, volantom krúťte plynule a opatrne. Často na prejdenie zákruty stačí menšie natočenie, než by vodič očakával. Ideálne je podľa možností využívať celú šírku jazdného pruhu, očami vyhľadávať želanú trasu a volantom točiť ideálne na jeden raz, nie sekať s ním uprostred zákruty.
Nedotáčavý šmyk. Ak sa auto začne hrnúť nosom von zo zákruty, nesnažte sa ďalej točiť volantom. Naopak, len povoľte plyn a počkajte, kým znovu chytia priľnavosť.
Pretáčavý šmyk. Pri pretáčavom šmyku treba ubrať plyn, stlačiť spojku (pri manuálnej prevodovke) a prudko kontrovať - volant čo najrýchlejšie otočiť v smere šmyku, kým auto neprestane zväčšovať svoj uhol voči želanému smeru a potom znovu naspäť do stredovej polohy zároveň s tým, ako sa auto vyrovnáva.