Mercedes A 160 CDI Autotronic

Vďaka nezvyčajnej sendvičovej konštrukcii sa Mercedes triedy A stal symbolom technických inovácií v rámci nižšej strednej triedy. Druhá generácia najmenšieho Mercedesu si zachováva základné črty svojho predchodcu a zároveň prináša ďalšie zaujímavé technické prvky. Okrem plochej zadnej nápravy v tvare luku (sférická parabolická náprava) je to bezstupňová automatická prevodovka Autotronic, ktorú sme vyskúšali v kombinácii s naftovým motorom 160 CDI.

Zdanie klame
Vzhľadom na označenie modelu 160 CDI by človek čakal naftový motor objemu 1,6 l litra. V skutočnosti však na pohon slúži naftový dvojliter s priamym vstrekom paliva, štvorventilovou technikou ale na dnešnú dobu nízkym výkonom 60 kW (82 k). Ak niektorým vodičom takýto výkon postačuje, prekážať môže zbytočne veľký objem. Na druhej strane klienti značky Mercedes kvôli zákonnému poisteniu nesiahajú na posledné úspory. Skrátka k modernému naftovému dvojlitru by pristal vyšší výkon.

Zahoď starosti
Automatické prevodovky súčasnosti nie sú v žiadnom prípade prekážkou, skôr kľúčom k pokojnej a príjemnej jazde, čo určite platí o bezstupňovom mechanizme autotronic. Vodiča neobťažuje stláčanie spojky v rannej a popoludňajšej špičke a s prižmúrením oboch očí si s variátorom dokáže dobre zajazdiť. Za príplatok 68 000 Sk si totiž do Mercedesu A môže objednať Autotronic. V histórii značky ide o prvú prevodovku, ktorá pracuje na princípe "Continuous Variable Transmission", teda plynulo meniteľného prevodu. Prevod medzi otáčkami motora a kolies sa mení bez ozubených kolies a bez radenia stupňov prostredníctvom variátora s kuželovitými kotúčmi a pásom. Prácu variátora sme si najlepšie vychutnali pri zrýchlení. Motor sa dostane do príslušných otáčok a mení sa iba prevod bez prerušenia ťahu. Kým ručička otáčkomera stojí na jednom mieste, ukazovateľ rýchlosti sa šplhá smerom hore. Zvuková kulisa motora a kolísanie otáčok pri bežnej jazde chce trochu zvyku, ale jazda s Autotronicom je mimoriadne pohodlná. Variátoru však chvíľu trvá, kým zareaguje na prudké zošliapnutie plynového pedálu. V kopcoch a pri predbiehaní je preto lepšie využiť manuálnu voľbu prevodového pomeru. Rozdiely vo fungovaní základného alebo športového režimu prevodovky sú takmer zanedbateľné. Akurát športový režim lepšie pracuje v kopcoch a v hustej premávke, kedy motoru dovolí dosiahnuť vyššie otáčky. Do manuálneho režimu sa vchádza posunutím radiacej páky do strany. Prevodovka tak ponúkne vodičovi sedem pevných polôh variátora (sedem stupňov). Poloautomatické radenie jednotlivých stupňov je celkom zábavné a v našom prípade aj úsporné. Jedine v manuálnom režime sme sa priblížili sľubovanej spotrebe 5,6 l/100 km. Za komfort sa platí, pretože okrem zaobstarávacej ceny prevodovky treba rátať so spotrebou približne o liter vyššou ako pri manuálnej prevodovke. Celkový priemer v teste bol 6,9 l/100km. Autotronic zatiaľ neprináša ekonomické výhody, ale zlepšenie v oblasti komfortu je citeľné. V kombinácii so silnejším motorom by mohla byť jazda celkom dynamická a zábavná. Vlastne o zábave sú aj tri režimy, pretože pri porovnaní dynamiky sme dosiahli takmer identické časy v slalome i šprinte. Maximálna rýchlosť 165 km/h u nás povolené limity prevyšuje ale podvozok má rozhodne na viac. Šprint z 0 na 100 km/h za 15 s zodpovedá parametrom i poslaniu mestskej verzie Mercedesu A.

V šprinte na 10 sekúnd prešiel Mercedes najkratšiu dráhu v automatickom a normálnom "C" móde prevodovky . .

. . . o niečo rýchlejší bol poloautomatický režim "M", pri ktorom vodič radí pákou jednotlivé odstupňovania variátora. . . .

... a najdlhšiu dráhu za 10 s prešiel Mersedes A 160 CDI s prevedovkou v športovom móde "S". Minimálne rozdiely sme namerali aj na malom testovacom okruhu. V hustej premávke mimo obce odporúčame používať manuálnu voľbu vopred zadefinovaných polôh variátora. Motor tak lepšie a rýchlejšie reaguje na stlačenie plynového pedála. V automatickom móde najskôr vystúpia otáčky a až potom sa začína meniť prevodový pomer. Reakcia je tak pomalšia a spotreba vyššia.