Značka Bugatti rozhodne nepatrí k tým, ktoré by každý rok predstavili nový model. Teraz však jeden prichádza. Volá sa Tourbillon a fascinuje nielen dizajnom, ale aj pohonom.
V minulosti sme boli zvyknutí, že Bugatti dávalo modelom mená na počesť pretekárov a testovacích jazdcoch tejto značky. Stačí spomenúť zvučné mená ako Pierre Veyron či Louis Chiron, pri ktorom aj u nás zľudovelo prirovnanie "jazdíš ako širón".
Tentoraz však Bugatti použilo názov Tourbillon. Je to označenie pre hodinársky patent, s ktorým prišiel na konci 18. storočia Abraham Louis Breguet. V čase, keď vreckové a náramkové hodinky ešte nemali v sebe baterku, bolo náročné ich udržať v presnom chode bez časových odchýlok.
Brequet si všimol, že kým stacionárne hodiny, napríklad v domácnosti či na veži, nemali taký problém udržiavať presný čas, na príručné hodinky vo vrecku či na ruke pôsobila pri chôdzi odstredivá sila.
Aby efekt zotrvačných síl eliminoval, umiestnil celý mechanizmus hodiniek do voľne uloženého rotačného puzdra. Problém však bolo vyrobiť samotný tourbillon. O čo najprecíznejšiu ručnú výrobu sa nasledujúcich sto rokov usilovali hodinári z celého sveta.
Aj keď sa nakoniec ukázalo, že samotný tourbillon nemá na fungovanie hodiniek taký vplyv ako ich samotný mechanizmus, niektorí výrobcovia ho používajú dodnes. Je totiž ukážkou hodinárskeho umu a precíznosti.
Legendárne čierne Bugatti je stratené už takmer osemdesiat rokov Čítajte Jeden unikátny motor končí, ďalší prichádza
Pripomeňme, že unikátny 16-valcový motor W16 sprevádzal Bugatti od konca 90. rokov, keď značku získal pod svoje krídla koncern Volkswagen. Prvýkrát ponúkli tento 8-litrový motor so štyrmi turbami zákazníkom pri Veyrone 16,4 pred takmer dvadsiatimi rokmi.
Išlo o vejárový blok motora, pričom na každej strane bolo po osem valcov, dokopy ich teda v štyroch radoch bolo šestnásť. Na začiatku kariéry mal motor 736 kW (1001 koní), vďaka čomu sa stal Veyron v roku 2005 najvýkonnejším aj najrýchlejším sériovo vyrábaným autom sveta.
Nakoniec sa značke Bugatti podarilo z motora W16 vyžmýkať až neuveriteľných 1361 kW (1850 koní) pri modeli Bolide so zrýchlením na stovku len za 2,2 sekundy. Tu už však ozaj nejde o cestné auto, jazdiť môže len na pretekárskych okruhoch a vznikne z neho len 40 kusov a všetky sú už vopred vypredané.
K novému Bugatti s motorom W16 sa už nedostanú ani záujemcovia o jazdenie na otvorených cestách. V máji 2024 sa definitívne skončila produkcia tohto motora posledným modelom Chiron Super Sport L'Ultime s výkonom 1177 kW (1600 koní). Pripomeňme, že za osem rokov výroby vzniklo len 500 Chironov.
Boli sme na pretekoch 500 kilometrov slovenských, premiéru malo vytúžené Bugatti Čítajte Šestnásť valcov pod taktovkou Rimacu
Bugatti sa rozhodlo nepodliehať tlaku na zmenšovanie motorov a pripravilo si pre novú éru ďalší unikát. Spolu s novým Tourbillonom ho predstavil šéf Bugatti Mate Rimac.
Ide o atmosférický šestnásť valec umiestnený uprostred za sedadlami s pomocou troch elektromotorov.
Benzínový motor takéhoto typu sa v sériovej výrobe na scénu vracia po 84 rokoch. Ide o klasickú vidlicovú koncepciu s dvoma radmi po osem valcov. Výkon 8,3-litrového motora je 735 kW, teda rovných 1000 koní a krútiaci moment je 900 Nm. S vývojom pomáhal legendárny britský výrobca Cosworth.
Navyše sú tu ešte elektromotory. Dva na prednej náprave a jeden na zadnej. Spolu dávajú 588 kW (800 koní) a energiu čerpajú s 25 kWh batérie umiestnenej medzi sedadlami.
Systémový výkon Tourbillonu je 1324 kW, teda 1800 koní a z nuly na sto vie zrýchliť za dve sekundy. Maximálna rýchlosť je 445 km/h, no elektronicky je obmedzená na 380 km/h.
Bugatti sa tiež pochválilo, že aj keď sú dnešné autá čoraz ťažšie, ich nový model je aj so šestnásťvalcom a troma elektromotormi ľahší, než bol Chiron.
So stieračom uprostred
Po dizajnovej stránke je Tourbillon prirodzenou evolúciou značky, no nájdeme na ňom niekoľko veľmi zaujímavých detailov. Zvýraznený bol charakteristický hrebeň, ktorý sa tiahne stredom karosérie, od prednej kapoty až po zadný kryt motora. Ide o odkaz na ikonické Bugatti 57 SC Atlantic z tridsiatych rokov.
Tentokrát ho dizajnéri umocnili aj o netypické umiestnené stierača, ktorý sa pri nepoužívaní neskryje, ale ostáva zvislo na čelnom skle.
Bočné dvere výrazne zasahujú do strechy, takéto vykrojenie posádke uľahčuje nastupovanie. Vzadu sa vlní úzky pás svetiel, ktorý tvarom trochu pripomína produkciu McLarenu.
Bugatti má v zbierke ďalší rekord. Rýchlosť 400 km/h dosiahlo za 33 sekúnd Čítajte Obrazovky sú prežitok
Zaujímavosťou je prísne analógový interiér bez všadeprítomných obrazoviek. Bugatti si totiž uvedomuje, že o desať rokov už budú pôsobiť archaicky, čomu chcel zamedziť. Auto musí vyzerať dobre aj o sto rokov.
Jedna skrytá obrazovka s informáciami o aktuálnom stave aute, aj cúvacou kamerou sa však predsa nájde. Vysúva sa na vrchnej časti stredovej konzoly. Aby sa zmestila, vysúva sa na výšku, následne sa otočí na šírku.
Pred vodičom sú krásne budíky inšpirované svetom hodiniek a mechanické ukazovatele sú poskladané zo 600 dielov. Upevnené sú na stĺpik riadenia. Spolu so stredom volantom sú napevno, točí sa len veniec a ramená. Podobné riešenie v minulosti používal Citroën.
Aj keď celý vývoj Tourbillonu už zastrešoval Rimac v chorvátskom mestečku Sveta Nedelja pri Záhrebe, výroba tohto hyperšportu ostáva vo francúzskom Molsheime.
K prvému zákazníkovi príde až v roku 2026. Záujemca za auto zaplatí minimálne 3,8 milióna eur a výroba Tourbillonu bude obmedzená na 250-kusovú sériu.
