Iskra a horenie sú neodmysliteľnou súčasťou spaľovacích motorov, no samotný oheň v kombinácii s autom už vodičom naháňa strach. Vlani zaznamenali hasiči na Slovensku 627 výjazdov k horiacim autám. Časť z nich zapríčinili technické poruchy.
„Požiar sa rozvíja prvých desať minút a hasiči sú na mieste zásahu spravidla do 15 minút. Je preto veľmi dôležité, v akej fáze požiaru sa k nemu dostanú,“ hovorí SIMONA KALINOVSKÁ, expertka na hasiacu techniku a dobrovoľná hasička.
Čo sa v rozhovore dočítate:
- Aký hasiaci prístroj je dobré mať v aute.
- Akú životnosť má hasiaci prístroj a akú údržbu vyžaduje.
- Čo robiť, keď začne dymiť auto.
- Ako sú hasiči pripravení na hasenie elektromobilov.
- Ako sú budovy chránené pred požiarmi.
Čo je dôvodom, že osobné autá majú hasiaci prístroj len ako odporúčanú výbavu a pri nákladných je povinnosťou?
Legislatíva, nič iné.
Po rozdelení Československa stále nemáme dostatočné smernice a vidieť to práve na požiarnej ochrane. Nielen áut, ale aj budov. Ľudia v nich už chcú mať nabíjačky, ale nemáme na to legislatívu. Tá by mohla byť schválená budúci rok a vstúpiť do platnosti v roku 2026.
Dnes platné zákony sú zastarané a nereflektujú súčasné požiadavky. Aj preto si myslím, že sa netreba spoliehať na legislatívu, ale aj urobiť niečo navyše, predvídať a počítať s rizikami. Ja mám vo svojom aute vždy hasiaci prístroj.
Ako sa mám zachovať, keď mi začne horieť auto, napríklad na diaľnici? Ak je čím, mám sa ho pokúšať hasiť?
Záleží na tom, ako požiar vznikol a ako rýchlo sa šíri. Treba si tiež uvedomiť, koľko vydrží taký malý hasiaci prístroj. Šesťkilový vydrží hasiť 30 sekúnd. Nie je to ako vo filmoch, že s ním hasia do nekonečna. Malý dvojkilový hasiaci prístroj, aký si kupujú vodiči osobných áut, vydrží dokonca len 12 sekúnd.
Pri malom zadymení nám vie pomôcť. Ale keď si nie sme istí a ocitneme sa v odstavnom pruhu na diaľnici, kde nie je priestor pobehovať okolo auta, sotva z neho vystúpiť, tak radšej treba ísť hneď za zvodidlá do bezpečnej vzdialenosti a zavolať hasičov. A rozhodne nečakať pred autom alebo za ním.
Na novších autách je fajn aktivovať eCall, ktorý sám privolá pomoc a záchranné zložky budú podľa volania vedieť, o aké auto ide a ako majú postupovať.

Má teda vôbec zmysel kupovať si malý hasiaci prístroj?
Simona Kalinovská
- Špecialistka požiarnej ochrany a členka pracovnej skupiny SEVA Task Force Protipožiarna ochrana, ktorá pripravuje nové štandardy v oblasti vstupov elektromobilov do uzavretých parkovacích domov.
- Zakladateľka a šéfka spoločnosti 3MON, ktorá poskytuje komplexné služby požiarnej ochrany, BOZP školenia a dokumentácie.
- Má dva inžinierske tituly, vyštudovala Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, Fakultu ekonomiky a manažmentu a tiež Technológiu stavieb na Slovenskej technickej univerzite.
- Má absolvovaný kurz Dobrovoľného hasičského zboru Bratislava.
Vnímam to tak, že ide hlavne o prevenciu. Mať v aute hasiaci prístroj neuškodí, vie iba pomôcť.
Skôr je problém v tom, či ho vie majiteľ auta vôbec použiť. Pri tých malých je veľmi dôležité dobre mieriť, rátať s protivetrom, aby polovicu nevypustil zbytočne mimo.
Tiež sa nesnažiť pri hasení úplne otvoriť kapotu, len ju mierne podvihnúť, lebo prísun vzduchu iniciuje rozvoj požiaru. Takže len podvihnúť, použiť hasiaci prístroj a zavrieť. Do príchodu hasičov ešte proces zopakovať. Zdôrazňujem, že len v prípade, keď to situácia dovoľuje.
Aj v rámci BOZP by to nemalo byť o tom, že si niekto len vykliká e-learning, ale mal by si hasiaci prístroj reálne vyskúšať. Treba vytiahnuť poistku a aktivovať ho. Zároveň by zistil, aký je ťažký a koľko energie potrebuje na jeho držanie vo vzduchu a samotné hasenie.
Nič v zlom, ale nikoho dnes nelákajú nudné prednášky, človek si viac zapamätá z osobnej skúsenosti.
Keď chcem mať v aute hasiaci prístroj, aby som prípadne vedel pomôcť aj niekomu inému, aký typ si mám vybrať?
Tak ako sú autá rôznej cenovej úrovne, rovnaké je to aj s hasiacimi prístrojmi.
Podľa účinnosti je najlepší práškový, potom snehový (CO2) a najslabší je vodný. Práškový stojí 35 eur, ale jeho obsah sa ľahko zapečie a znehodnotí auto pri požiari aj hasení.
Pre veľké teplotné rozpätie v zaparkovanom aute odporúčam hasiaci prístroj typu F-500. Je na báze vody s pridanou látkou F-500, ktorá je vhodná aj na hasenie batérií a plastov. Prístroj sa dá použiť od -30 do plus 60 stupňov Celzia. Tie plusové sú pri aute zaparkovanom v lete vonku úplne bežné.

Akú životnosť má hasiaci prístroj, ktorý vozím v aute?
Výrobca deklaruje životnosť nádoby 20 až 25 rokov. Raz za päť rokov by sa mala robiť tlaková skúška. Či je dostatočný tlak, vidíte na boku na manometri, je fajn pozrieť sa naňho raz za pol roka.
Hasiaci prístroj musí byť v aute dobre upevnený, aby nelietal v kufri a nehrozilo uvoľnenie poistky. Raz za dva roky ho treba nechať skontrolovať u výrobcu či špecializovaného predajcu.
Kontrolu vám vedia spraviť na počkanie a stojí 3,50 eura. Tlaková skúška trvá dlhšie a stojí okolo 12 eur. Tú však stačí riešiť, až keď má manometer ručičku v červenom poli.
Môže mi auto len tak začať horieť? A čo je najčastejšou príčinou?
Väčšinou je to technická porucha spôsobená zanedbanou údržbou auta alebo neodbornými úpravami. Môže ísť o skrat, poškodený palivový systém, pri nákladných autách je to aj brzdový systém.
Majitelia áut by mali urobiť všetko preto, aby bolo ich vozidlo v čo najlepšom technickom stave, ide v prvom rade o ich bezpečnosť.
Poďme k elektromobilom. Stalo sa už na Slovensku, že sa sám vznietil?
Treba povedať, že požiare batérie elektromobilov sú veľmi zriedkavé, ale keď k nim príde, pre záchranné zložky predstavujú nové riziká a výzvy.