Mercedes Triedy G ukázal, čo dokáže v teréne. Legenda oslavuje 45 rokov

Keď nemeckí novinári na začiatku 80. rokov testovali Mercedes G, ostali sklamaní. Zvyknutí, že v určitom bode sú už prekážky nad sily skúšaných áut, si na pomoc volali traktor. Lenže pri Mercedese G ho vôbec nepotrebovali. Všade sa dostal, všetko prešiel.

Tento rok legendárne Géčko oslavuje 45. narodeniny kompletne modernizovaným radom a dokonca prvýkrát aj elektrickou verziou.

Prišiel čas vyskúšať si v off-roadovom centre pri rakúskom Grazi, či sa z neho evolúciou nestalo naleštené SUV.

Mercedes-Benz Triedy G (22 fotografií)

Že sa z tohto hranatého Mercedesu časom stala statusová záležitosť, je ťažké prehliadnuť. A, žiaľ, nie vždy s dobrou povesťou, hoci sa netýkala samotného auta, ale skôr klientely, ktorá si ho u nás kupuje.

Pri redakčnom teste druhej generácie pred šiestimi rokmi bolo vlastne smutno-smiešne sledovať prekvapené pohľady chodcov, keď sme im s G 500 zastavovali na priechode, aby mohli prejsť. Tvárili sa totiž nedôverčivo až zmätene. Teraz nám však Mercedes ukázal, o čom G-Wagen skutočne je.

Len jediný kus zamrzol v čase

Prvotný zámer v 70. rokoch bol, samozrejme, iný - ponúknuť veľmi schopné terénne vozidlo. Mercedes sa vtedy spojil s rakúskym špecialistom Magna Steyr (vtedy ešte Steyr-Daimler-Puch) a spoločne vyvinuli off-road, ktorý žiaden terén len tak nezastaví. Terén síce nie, ale obrovské množstvo umelej živice áno.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nový Mercedes triedy G dáva predsudky bokom (test) Čítajte 

Vchádzame do hangáru, ktorý vďaka čomusi uprostred vyzerá ako z nejakého sci-fi laboratória. Pozornosť totiž púta jeden z prvých Mercedesov G 280 GE, ale zaliaty vo vyše 44-tonovom priehľadnom kvádri.

Vznikol ako umelecké dielo k premiére druhej generácie Géčka v roku 2018 v Detroite. Išlo o odkaz na zachovaný tisícky rokov starý hmyz objavený v jantári.

Zrejme to však nebude prípad tohto Mercedesu. Kváder vplyvom meniacich sa teplôt praská, čo dielu dodáva ešte dramatickejší vzhľad. Staré Géčko tak vyzerá, že by ešte chcelo jazdiť. A jazdiť chceme už veru aj my.

Umelecké dielo so zaliatym Mercedesom G má cez 44 ton. (zdroj: Peter Kálmán)

Polygón na bývalej vojenskej základni má rozlohu 100-tisíc metrov štvorcových a ponúka kopu možností, ako sa s terénnymi Mercedesmi vyblázniť. Celodenný tréning, na ktorý nemôže záujemca prísť s vlastným autom, je však len pre skutočných nadšencov. Pre jednu osobu kurz vyjde na 2420 eur, za spolujazdca sa dopláca ďalších 400 eur.

Na druhej strane, takéto zážitkové centrá sú dnes skvelou príležitosťou, ako sa vyšantiť a nejazdiť pritom niekomu cez cudzí pozemok či ničiť prírodu.

Delíme sa na skupinky po štyroch a pod dohľadom inštruktorov sadáme do áut, aby sme si vyskúšali, čo dokážu.

Tresnutie dverami je žiadúce

Jednou z charakteristík Mercedesu G je, že musíte poriadne tresnúť dverami, aby sa zavreli. Niežeby výrobca nevedel prísť s riešením, ale zákazníkom sa to takto páči. Rovnako aj hlasné cvaknutie zámkov dverí. Vonkajšie kľučky pritom stále vyzerajú ako z 80. rokov, no v skutočnosti už môžu mať aj bezkľúčové odomykanie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Skutočné šoférovanie, ale virtuálny svet. Ako sa jazdí v zmiešanej realite? Čítajte 

Rozhliadnuc sa po luxusnom interiéri ostáva konštatovať, že výbava sa rokmi poriadne zmenila. Prvú dekádu existencie Géčka išlo o čistokrvného pracanta, ktorý patril v rámci Mercedesu pod úžitkové vozidlá. Zodpovedal tomu aj interiér. Veľký volant z dodávky, dlhá radiaca páka z nákladiaku.

Vďaka rámovému podvozku sa dala karoséria ľahko prispôsobiť požiadavkám zákazníkov. Niektoré Géčka, buď pod značkou Mercedes alebo Puch, sa dostali aj do Československa. Slúžili výhradne záchranným zložkám, v zahraničí bežne aj v armáde pod prezývkou Wolf, teda vlk.

Posledné novinky z rodiny G - elektrická verzia 580 EQ, ale aj špeciálny zelený exemplár k oslave 500 000 vyrobených kusov. (zdroj: Peter Kálmán)

Od pracanta k výkonnému luxusu

Na začiatku boli na výber štyri varianty s dvomi rôznymi dĺžkami - krátka uzavretá, krátky kabriolet, dlhé kombi a dlhý van. Postupne sa však auto prispôsobovalo nárokom aj špecifickým požiadavkám solventnejších zákazníkov.

Pod divíziu osobných áut sa Mercedes G dostal s modernizáciou v roku 1990. Rámový podvozok aj tuhé nápravy ostali, no už pribudol stály pohon všetkých kolies s troma ikonickými tlačidlami uzávierok diferenciálu a, samozrejme, väčšie motory s vyšším výkonom.

Popri štvorvalcoch, šesťvalci a naftovom päťvalci sa v roku 1993 prvýkrát pod kapotou objavil aj osemvalec, ktorý sa udomácnil a prežil dodnes.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Drsný tereniak sa už dá kúpiť aj na Slovensku, Ineos má prvú predajňu Čítajte 

V rámci špeciálnych modelov vznikla aj trojnápravová verzia 6x6. (zdroj: Peter Kálmán)

Medzi rokmi 2012 až 2017 prišli najextrémnejšie špeciálne Géčka. Išlo napríklad o verziu G 500 4×4² s portálovými nápravami a svetlou výškou podvozka až 45 centimetrov, dlhú trojnápravovú verziu 6x6 odvodenú od vojenskej a tiež luxusný polootvorený Maybach G650 Landaulet, z ktorého vzniklo len 99 kusov.

Historicky najvýkonnejšou sa stala verzia G 65 AMG. Poháňalo ju šesťlitrové biturbo V12 s výkonom 463 kW (630 k) a zrýchlením z nuly na sto za 5,3 sekundy.

Od roku 2018 ide s druhou generáciou už o kompletne moderné auto. Tuhú prednú nápravu vystriedalo nezávislé zavesenie kolies, karoséria má oproti predchodcovi o 55 percent vyššiu tuhosť a zároveň sa rozšírila o 121 mm.

Redukcia a zamknutie všetkých troch diferenciálov sú štandardom. K dispozícii je už len 5-dverová karoséria, do dvoch rokov má pribudnúť úplne nový model od Mercedesu, takzvané "malé Géčko".

Géčko sa dožilo rôznych zaujímavých verzií, napríklad aj takejto G 500 4×4² s portálovými nápravami. (zdroj: Peter Kálmán)

Nástrahy terénu si sotva všimne

Dosť bolo histórie aj letmého pohľadu do budúcnosti. Od tohto roku Mercedes G prichádza v modernizovanej podobe, ktorá v prípade spaľovacích motorov znamená doplnenie o mild-hybridnú technológiu.

Sadáme do G 500 s trojlitrovým radovým šesťvalcom, ktorý má 330 kW (449 koní) a 560 Nm. Vďaka mild-hybridu ho vie krátkodobo zvýšiť o 15 kW (20 koní) a až o 200 Nm, zároveň sa takto znižuje spotreba a mierne aj emisie.

Géčko je ešte komfortnejšie, už má štandardne adaptívne tlmiče, ale napríklad aj upravené A-stĺpiky s lepším prúdením vetra, takže na diaľnici má byť auto tichšie. Viac nás však teraz zaujíma nová kamera, ktorá sníma nielen priestor pred, ale aj pod autom. Na displeji sa tak zdá, že jazdíme s priesvitnou kapotou.

Pred nami sa objavujú prvé prekážky, inštruktor dáva povely do vysielačky. „Pri jazde v teréne sa vždy snažte udržiavať stálu rýchlosť a nezastavovať.“ Je to rada, ktorú budeme počuť ešte niekoľkokrát a ide o celkom užitočné off-roadové pravidlo.

Začíname krížením náprav, kde Géčko na striedačku lezie kolesami do hlbokých jám. Zapíname redukciu (low range), prepíname prevodovku do manuálneho režimu, aby nechala zaradený prvý, prípadne druhý stupeň a už sa len podľa potreby hráme s troma uzávierkami diferenciálov. Po návrate na cestu musia byť vypnuté, inak by došlo k poškodeniu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Viete, ako jazdiť s off-roadom v teréne? Mitsubishi nám ukázalo, ako na to Čítajte 

Doma je na kameňoch aj na asfalte

Jednou z množstva disciplín je aj jazda po skalách. Na polygóne je pekne nasimulovaná cesta na horu Schöckl, ktorú vidieť v diaľke a z ktorej sem doviezli kamene. Na ňu sa v rámci testov musí vydriapať každé nové Géčko a potom sa aj bezpečne dostať dole.

Prudkého klesania s Mercedes G nezľakne, vodič mu musí dôverovať. (zdroj: Peter Kálmán)

So zaradenou rýchlosťou brzdíme motorom, ale istí nás aj elektronika. Pri 80-percentnom klesaní plne vkladáme dôveru do auta a bez nohy na brzde sa púšťame zo strmého kopca.

Uprostred schádzania prichádza z vysielačky výzva zastaviť, zaradiť spiatočku a pomaly vycúvať hore. Tu už napriek automatickej prevodovke a dvom pedálom treba zapojiť aj ľavú nohu a pohrať sa s púšťaním brzdy a zároveň dávkovaním plynu.

Géčko nemá problém ani s brodením v 70 cm hlbokej vode, trochu nekomfortne sa cítime len pri 35-stupňovom bočnom náklone. Že aj pri ňom má auto dostatočne nízko ťažisko, nám demonštruje inštruktor, ktorý začne lomcovať bokom auta, ktoré na prvý pohľad vyzerá, že ho môže kedykoľvek privaliť.

Ani sklon 35 stupňov off-roadu nerobí problém, vodič už trochu bojuje, aby sa udržal v sedadle. (zdroj: Peter Kálmán)

Pripravený na budúcnosť

Vraciame sa na základňu, kde si podobné disciplíny ešte vyskúšame s novým plne elektrickým Géčkom. Nakoniec sa nevolá EQG, ale G 580 EQ.

Má štyri elektromotory pre každé koleso a systémový výkon 432 kW (587 koní) s krútiacim momentom 1 164 Nm. Zrýchlením pokorí aj niekdajšie dvanásťvalcové G 65 AMG, pretože z nuly na sto stačí 4,7 sekundy a hneď si to aj skúšame na asfaltovej ploche.

Auto môže navonok vyzerať prakticky úplne rovnako ako verzia so spaľovacím motorom, no sú tu možnosti, ako sa odlíšiť. Ide hlavne o špecifickú prednú masku alebo zvláštny "batôžtek" na nabíjacie káble miesto rezervného kolesa.

Kto by čakal, že elektrická verzia už nebude taká schopná, ostane rovnako sklamaní ako tí novinári, keď si ku Géčku nemuseli volať traktor na vytiahnutie.

Všetko, vrátane prudkých výjazdov, sa deje veľmi ticho a pravý off-roadista sa možno bude aj trochu nudiť. Nemusí totiž ani rozmýšľať nad používaním uzávierok diferenciálov. Namiesto troch známych tlačidiel sú tu dve úplne nové funkcie.

Jedna z nich sa nám v teréne hneď zíde. Pri vychádzaní na kopec sa musí auto hneď otočiť o 180 stupňov, čo pri jeho rozmeroch nie je celkom jednoduché. Lenže s funkciou G-Steering to ide veľmi ľahko. Jedno zadné vnútorné koleso sa pri otáčaní zablokuje a nepotrebujete toľko priestoru na manévrovanie. Stačí funkciu aktivovať, vytočiť kolesá do požadovanej strany a pridať.

Lenže elektrický G-Wagen sa vie otočiť aj doslova na mieste, a to vďaka trochu šialenej funkcii G-Turn. Stačí ju aktivovať, držať pevne vyrovnaný volant, zároveň potiahnuť podľa požadovanej strany pádlo pod volantom a už len nohou pridať. Auto sa roztočí a v momente ste otočený. Vďaka štvorici elektromotorov sa totiž pravé a ľavé kolesá môžu točiť opačne, teda podobne ako pri pásových vozidlách.

S elektrickou verziou sa viete otočiť na mieste ako s pásovým vozidlom. (zdroj: Peter Kálmán)

Vysoké nároky ostávajú

Pre Mercedes sú dnes terénne schopnosti Triedy G otázkou cti. Podľa nás je však škoda, že väčšina majiteľov tohto auta využije jeho potenciál len na pár percent. Ide už skôr o samotnú exkluzivitu.

Auto sa vyrába takmer ručne, len na lepenie skiel továreň využíva robota. Kto si nevyberie jednu zo 40 farieb karosérie, má v rámci programu Manufaktur k dispozícii až 20-tisíc odtieňov. Na výrobu každého auta potrebuje fabrika približne 100 hodín.

V roku 2013 vzniklo polmiliónte Géčko v špeciálnej retro úprave pripomínajúcej predchodcu s čiernou maskou a oranžovými smerovkami. Zo všetkých vyrobených kusov za 45 rokov dodnes jazdí vyše 80 percent áut, čo podobný pomer ako v prípade značky Rolls-Royce. Mercedes Triedy G je nesmrteľný, nech už si o ňom myslíte čokoľvek.

Simulovaný zjazd z hory Schöckl, ktorá je v pozadí na horizonte. (zdroj: Peter Kálmán)