Záplavy sa nevyhnú ani parkoviskám či garážam a veľa áut skončí pod vodou. Nejaký čas po prírodnej pohrome sa na trhu s ojazdenými autami objavia aj tie, ktoré poškodil živel. Túto dôležitú informáciu sa však kupujúci väčšinou ani nedozvie.
"Problémom je, že zatopené auto nedokážete okamžite a úplne vysušiť. Ostáva v ňom vlhkosť a okrem plesní sa začína šíriť korózia, ktorá ničí kovové mechanické súčiastky. Začnú sa zasekávať okná, ručná brzda, odchádza elektronika, dochádza ku skratom. A je už úplne jedno, či bolo auto zatopené po okná, alebo až po strechu,“ hovorí DANIEL MIKLÓŠI, vedúci technik služby Autoporadca, ktorá preveruje minulosť a stav jazdených vozidiel.
Čo sa v rozhovore dozviete:
- Aké zatopenie je pre auto fatálne.
- Aké škody napácha voda v aute.
- Prečo sa zatopené auto kazí po čase.
- Či sa dá dať zatopené auto do poriadku.
- Prečo je navoňané auto podozrivé.
- Či sa pri preverovaní áut stretávajú s takými, ktoré zatopila voda.
- Podľa ktorých znakov môže kupujúci zistiť, že auto bolo zatopené.
Keď niekomu na parkovisku na sídlisku zalialo auto len po prahy, je to problém?
Ak bola voda len po prahy a nedostala sa dovnútra auta, tak sa nič vážne nestalo. Aj keď idete za silného dažďa po diaľnici, tak podvozok musí zvládnuť nápory vody, takže výrobcovia s tým počítajú.
Pri zaparkovanom aute zatopenom po prahy je rizikom len výfuková sústava. Nie je vhodné, aby v nej ostala voda, najmä pre katalyzátor, prípadne filtre pevných častíc, ak nie sú umiestnené vyššie pri motore.
Auto vo vode neštartujeme, buď ho dáme odtiahnuť, alebo počkáme, kým hladina klesne. Keď vo výfuku a v koncovom tlmiči ostane nejaká voda, nič hrozné sa nedeje, po naštartovaní sa tlakom výfukových plynov vyplaví.
Čo vtedy, keď voda prenikla aj do interiéru auta?
Ak hladina siahala povedzme do polovice dverí, tak z môjho pohľadu už ide o veľký problém. Výrobca nepočíta, že sa voda dostane dnu. Vtedy hovoríme o tom, že do kontaktu s vodou sa dostala aj elektronika.
Ľudia si často myslia, že veď zatopená bola len podlaha, stačí vytepovať a vysušiť koberce. Lenže keby sa pozreli pod čalúnenie podlahy, tak tam sú metre káblov, môžu tam byť svorky, zásuvky spájajúce káble, malé riadiace jednotky, napríklad na vyhrievanie alebo posúvanie sedadiel.
Dnes máme aj airbagy v sedadlách alebo kolenné, ktoré sú dosť nízko. Keď sa k nim dostane voda, zvlhnú, zlepia sa a je po nich.

Aké škody voda napácha, keď je hladina zatopenia auta ešte vyššia?
Keď už sa voda dostane do úrovne palubnej dosky, tak to je úplný koniec. Je tam kopa elektroniky, interiérové poistky, obrazovky, hlavné airbagy. Zároveň už je pod vodou aj celý stredový panel a tunel prevodovky.
Prečo sa stáva, že auto, ktoré bolo vo vode, sa začne kaziť až časom?
Samozrejme, mnohé poruchy sú okamžité, ale aj keď ich odstránite, prídu ďalšie.
Problémom je, že zatopené auto nedokážete okamžite a úplne vysušiť. Ostáva v ňom vlhkosť a začína sa okrem plesní šíriť korózia, ktorá ničí kovové mechanické súčiastky, ale aj ďalšiu elektroniku.
Začnú sa zasekávať okná, ručná brzda, elektronika odchádza, jednotlivé okruhy majú problémy, dochádza ku skratom či k výpadkom systémov. Potom je už úplne jedno, či bolo auto zatopené po okná, alebo až po strechu.
Najhoršie je, že sa stáva nespoľahlivé a môže vás hocikedy a hocikde nechať s menšou či väčšou poruchou.
Dá sa vôbec dať auto úplne do poriadku po záplave?
Obvykle sa to rieši tak, že sa vyčistí všetko, čo je oku viditeľné, prípadne ľahšie dostupné. Nie je v silách a ani v záujme kšeftára odstrojiť úplne zaplavené auto do poslednej skrutky a ísť meter po metri káblov, zákutí a všetko dokonale vyčistiť.
Väčšinou sa povyberajú sedadlá, koberce, všetko sa vytepuje, dôkladne vysuší a navonia. Pre mňa je podozrivé aj auto, ktoré je v interiéri príliš navoňané. Buď sa predajca snaží prekryť cigaretový zápach, alebo zatuchnutie od bahnitej vody. Volám to puch mokrého psa.
Aj pri motorovom priestore záleží, do akej výšky sa voda dostala a ako bolo zaparkované auto naklonené. Ak bola zatopená predná časť, je to väčší problém ako zaplavený batožinový priestor. V prednej maske sú neraz drahé diódové svetlá, parkovacie senzory, radar adaptívneho tempomatu, kamera, v motore zatopí alternátor, chladiaci ventilátor a tak ďalej. Vtedy treba počítať, že nejaké škody z toho vyplynú.

Keď zatopí motor, je to teda veľký problém?
Pokiaľ sa auto ocitne vo vode, nikdy sa ho nesnažte naštartovať, pretože to už je posledná rana. Veľmi totiž záleží, či sa voda dostala do úrovne sania motora. Mnohí vodiči ani nevedia, kde ho presne majú.
Vychádzajme z toho, že motor sám osebe je vodotesný, nič z neho netečie, a teda sa doň ani nič nedostane. Jediná voľná cesta je otvor pre sanie vzduchu.
Je to častá chyba laikov pri snahe zachrániť auto. Naštartujú, voda sa dostane do sania, tá je nestlačiteľná, prejde do valcov, piest narazí do kvapaliny, ohne ojnice, poškodí hlavu, kľuku a je vybavené. Pre motor je to hotová katastrofa a v tom momente skončil.
Moja rada teda znie - nikdy neštartovať auto, ktoré je vo vode ponorené vyššie ako po náboje kolies. Keď je vyššie, zverte ho radšej rovno odborníkovi, odtiahnutie a následná kontrola bude isto bezpečnejšia cesta.
To isté platí aj pre elektroniku - štartom ju aktivujeme. Preto je lepšie zatopené auto najprv vytiahnuť z vody, vysušiť a podľa rozsahu zatopenia zvážiť štart.

Hovoríme o zaparkovaných autách, ktoré postihla voda. Čo však brodenie s autom?
Nastávajú situácie, keď sa vodiči ocitnú pred rozhodnutím, či prejsť zaplavený úsek cesty. A práve tak si často zničia auto.
Ak neviem, aká je skutočná hĺbka, čo sa pri kalnej vode zle odhaduje, tak do nej s autom v žiadnom prípade nejdem. Obchádzka alebo čakanie na opadnutie vody je vždy lepšie riešenie, ako si zničiť auto.
Keď však hrozí, že voda by len ďalej stúpala a nie je možné nechať auto na bezpečnom mieste, tak pri brodení treba dodržiavať dve základné zásady - ísť pomaly na jednotke, takmer krokom a plynulo.
Ak je možnosť, tak radšej cúvať. Voda sa za autom rozstúpi a tým, že motor bude vzadu, nehrozí také veľké riziko od náporu vody, ktorá môže preniknúť do motora. O výfuk sa netreba báť, plyny tlačia vodu von, ako keď fúkate do vody slamkou.
Určite by ste sa nemali snažiť rýchlo prejsť vodu s pocitom, nech neostanem visieť vo vode a je to čím skôr za mnou. Vtedy pri nápore vody hrozí aj odtrhnutie predného nárazníka. Vlna vody sa preleje cez prednú masku a kapotu a je len otázkou šťastia, ak ju motor nenasaje.
Stretávate sa pri preverovaní bazárových áut aj s tými, ktoré boli zatopené?
Presne tak, ako sa sem dostanú autá opravené po ťažkých nehodách, tak sa po záplavách objavujú aj zatopené autá. V prípade poisťovňou uznanej takzvanej totálnej škody by malo auto skončiť na šrotovisku. Na trhu ojazdených vozidiel sa však môže objaviť aj ako zánovné a málo jazdené, rovnako ako ťažko havarované a "opravené" auto.
Priekupníci vedia s takýmito autami spraviť dobrý biznis. Kúpia ho neraz za cenu vraku, ale auto je kompletné, často po optickej stránke je na tom veľmi dobre, netreba meniť poškodené karosárske dielce ani nič lakovať. Vyžaduje si akurát vyčistiť, vysušiť a najmä spojazdniť, aspoň kým sa nepredá.
Kým sa takto "opravené" a pripravené auto dostane na trh do predaja, prejde obvykle niekoľko mesiacov, pokojne aj viac ako rok.
Medzičasom kupujúci neraz zabudne, že boli nejaké záplavy a že si pri kúpe treba dávať pozor aj na toto. Záujemca o auto už vtedy rieši úplne iné veci a skôr ho zaujíma, či auto nebolo nabúrané, či nemá stočené kilometre, alebo či nie je kradnuté.

Spomínali ste zatuchnutý zápach. Kupujúci si pri obhliadke nevšimne nič podozrivé?
Keď si laik sadne do takéhoto auta, väčšinou si ani nemá ako všimnúť, že by niečo nebolo v poriadku. Väčšinou netuší, ani na čo sa má zamerať. Profesionál dokáže celkom slušne zahladiť stopy po povodni, no ostávajú na skrytých miestach.
Často je to o tom, že naši klienti narazia v inzercii na čisté a navoňané autá za atraktívnu cenu. Aj tá môže byť podozrivá. Prečo by niekto predával dobre vyzerajúce auto s nízkym nájazdom za menej ako ostatní? Kupujúci laik to často vníma tak, že sa na neho usmialo šťastie.
Mal som klienta s celkom drahým Mercedesom za vyše 50-tisíc eur, ktorý auto kúpil bez kontroly a oslovil nás, až keď sa mu objavili problémy s elektronikou. Riešil som hĺbkovú kontrolu auta, pri ktorej sa ukázalo, že bolo zaplavené. Bolo treba odstrojiť časti interiéru, ale našlo sa viac dôkazov so stopami jemného náplavového piesku na miestach, kam sa nemá šancu za bežných okolnosti dostať.
Náznaky, že auto bolo zatopené:
- Zatuchnutý pach v interiéri.
- Korózia na koľajniciach pre posúvanie sedadiel.
- Nečistota alebo pleseň na bezpečnostných pásoch po ich úplnom vyrolovaní.
- Nečistoty či piesok v poistkovej skrinke.
- Jemný piesok na skrytých miestach pod prístrojovou doskou.
- Korózia pod čalúnením podlahy alebo na spodku vane rezervného kolesa.
Dejú sa takéto predaje zatopených áut aj v západnej Európe?
V západných krajinách, odkiaľ tieto autá neraz pochádzajú, a kde ich poisťovňa odpíše, sa to väčšinou nedeje. Zákony a postihy sú zväčša tvrdšie, legislatíva funkčnejšia.
Skôr končia v rukách špekulantov, ktorí takýto vrak odkúpia a predajú ho priekupníkovi ďalej na východ, aby nemali problémy so zákonom v miestnej krajine.
Keď sa to dovezie sem, už sa ťažko bude zisťovať, kde presne auto pôvodne jazdilo a či tam v danom období neboli záplavy a podobne.
Viete pri preverovaní vozidla zistiť z databáz poisťovní, či bolo auto zaplavené?
Priamo záznamy o záplavách si poisťovne nevedú, aspoň som sa nestretol s tým, že by sa to dalo dohľadať v medzinárodných záznamoch o vozidle.
K čomu sa však vieme dostať a laik nie, sú dáta so záznamom, či vozidlo nebolo poisťovňou vyradené s totálnou škodou. Tá nie je bližšie špecifikovaná. Pre nás je to však už signál, že s autom a jeho históriou určite niečo nie je v poriadku. Príčin môže byť viac, nehoda, požiar, záplava alebo padnutý strom.
Je teda stále bežné, že sa pri preverovaní auta ukáže, že bolo v minulosti nabúrané, alebo že má stočené kilometre?
Bohužiaľ, áno. Aj teraz nedávno som klientovi preveroval tri autá. Jedno z nich malo výrazne stočené kilometre, ďalšie bolo ukradnuté v Holandsku, je stále v pátraní a pritom už štyri roky jazdí na Slovensku. A niekto mal odvahu dať ho do ponuky na predaj. Tretie auto bolo nekvalitne opravené po väčšej nehode.
Ľudia si myslia, že takéto divoké veci sú už za nami, píše sa o sprísňovaní trestov, no opak je pravdou. Na druhej strane, keby sa to nedialo, nemáme čo preverovať.
Ako znie vaša rada pre záujemcov o kúpu ojazdeného auta?
Nepodceňujte riziká spojené s nákupom. Nástrah je veľa a v hre sú obvykle dosť veľké peniaze.
Veľa ľudí si myslí, že si dokáže auto skontrolovať s kamarátom. Z mojich skúseností však vyplýva, že to má od bezpečného nákupu veľmi ďaleko a je to vlastne vždy iba lotéria.
Každú chvíľu sa mi ozve niekto, kto kúpil mačku vo vreci a pýta sa, ako z toho von. Moja odpoveď znie, nevolajte po kúpe, volajte pred kúpou.