Každý z nich bol svedkom inej udalosti, v ktorej sa ľudia ocitli v núdzi, no spája ich skutočnosť, že im neváhali pomôcť. Prvý ročník ocenenia Srdce ciest už pozná troch ocenených hrdinov.
Minulý rok sa na slovenských cestách stalo 10 478 dopravných nehôd, a to v štatistikách polície ešte nie je zahrnutý posledný decembrový mesiac. Napriek tomu došlo k poklesu o 195 nehôd oproti rovnakému obdobiu za rok 2023.
Z nehôd v minulom roku vyviazlo 4536 ľudí s ľahkými zraneniami, ťažkých bolo 707 a v 233 prípadoch išlo o smrteľné zranenia.
Ocenenie príbehov ľudskosti
Šanca, že sa niekedy staneme svedkami nehody, je vysoká, no len málo ľudí vie v krízovej situácii zachovať chladnú hlavu a pomôcť pri záchrane. A práve ich príbehy obetavosti má podporiť ocenenie Srdce ciest. Hrdinov môže nominovať ktokoľvek, o ocenení potom rozhoduje porota.
Ide o spoločný projekt poisťovne Generali, relácie STVR Pozor, zákruta! a odborným garantom je Policajný zbor Slovenskej republiky. Podobný projekt už funguje v Českej republike takmer 20 rokov pod názvom Gentleman silnic.
Cieľom je ukázať príbehy ľudskosti. Pomoc na cestách by mala byť prirodzená a netreba sa spoliehať, že pomôže niekto iný.
Príbehy nám bližšie opísali samotní ocenení. Upozorňujeme, že nasledujúci text nie je vhodný pre citlivé povahy.
Pomáhala, kým iní fotili
Eriku Pálešovú vyhľadala a nominovala príbuzná účastníčky nehody, ktorej prišla Erika po zrážke áut na pomoc.
„Vracali sme sa minulé leto s rodinou z Maďarska z menšej dovolenky, keď sa pred nami čelne zrazili dve autá. Jedno bolo s maďarskou posádkou, druhé so slovenskou, a tá, žiaľ, nebola pripútaná. Pri náraze všetci vyleteli z auta,“ spomína na nepríjemný zážitok Erika.
„Hneď som rodine nakázala, aby išla z nášho auta mimo cesty do bezpečia, manžela som poslala k maďarskej posádke a ja som bežala k telám na ceste. Robila som to, čo som v tej chvíli najlepšie vedela. Prišla som k panej, ktorá bola pri vedomí, ale mala otvorenú lebku, vytlačené oči a odvšadiaľ jej tiekla krv, no komunikovala so mnou, ale rýchlo jej opúchala hlava.“
Dopravný psychológ: Cyklopruhy na nábreží v Bratislave boli jedným z najmúdrejších rozhodnutí Čítajte Erika rýchlo zháňala vodu a uteráky, aby schladila paniu ležiacu na horúcom asfalte, ale vedela, že jej nesmie dať napiť. Lokalizovala aj zvyšné tri osoby, ktoré boli v aute. Druhá pani nemala navonok žiadne zranenia a vyzerala, ako keby ani nepatrila k tejto posádke.
Dvojica mužov také šťastie nemala, jeden bol na mieste mŕtvy, druhý skonal neskôr na následky zranení. Medzitým prišli policajti a snažili sa ich ešte oživovať. Potom spolu s nimi začala ošetrovať ťažko zranenú paniu.
„Už som predtým bola svedkom nehody a aj vtedy som sa asi dôsledkom adrenalínu prepla do takého automatického režimu, že nezľaknúť sa a ísť okamžite robiť, čo sa len dá, aby som pomohla,“ hovorí Erika, ktorá je dvadsať rokov vojačkou z povolania.
Nepríjemne ju zaskočilo, keď si uvedomila, že ľudia z iných áut na pomoc neprišli, namiesto toho si viacerí natáčali alebo fotili nehodu na mobil. Okrem manžela pomohol len motorkár, ktorý privolal pomoc a spresnil, kde sa nehoda stala. Erika celý čas komunikovala v maďarčine a na mieste pomáhala až do príchodu záchranárskeho vrtuľníka.
„Keď som sa potom neskôr od príbuzných posádky z havarovaného auta dozvedela, že ťažko zranená pani prežila, bola som veľmi šťastná. Keď sa mi prišli poďakovať, bála som sa s nimi stretnúť, bolo to však pekné a dojímavé.“
Osud motorkára mu nebol ľahostajný
Ocenenie si prevzal aj Daniel Ižák, ktorý sa v noci vracal autom domov a bol svedkom nehody, ktorú zapríčinil arogantný vodič.
„Všimol som si v spätnom zrkadle, že sa na mňa lepí strieborná Octavia a vyblikáva ma. Potom ma jej vodič začal vo vysokej rýchlosti obiehať takým spôsobom, že už skoro mňa vytlačil z cesty. Do zákruty vpredu sa rútil neprimerane rýchlo a aby ju zvládol, stočil to tak nešťastne, že úplne vytlačil z cesty motorkára, ktorý spadol do priekopy,“ spomína Daniel, ktorý pracuje v strojárskej firme ako inšpektor kvality.
Neváhal, zastavil na krajnici a bežal motorkárovi na pomoc.
„Motorkár bol našťastie pri vedomí a sťažoval sa na bolesti nohy, hneď som volal záchranku, no zhodou okolností sa pri nás asi do dvoch minút pristavilo policajné auto. Bol som v strese, ale už som mal na linke záchranku a dávali mi inštrukcie, aby som s motorkárom nehýbal ani sa ho nesnažil postaviť.“
Inštruktor školy šmyku: Ľudia k nám prichádzajú s množstvom zlozvykov Čítajte Daniel na mieste počkal na sanitku a neskôr bol aj vypovedať na polícii. Ukázalo sa, že vinníkom nehody bol 19-ročný mladík, ktorý si poriadne skomplikoval život. Šoféroval totiž opitý, neposkytol prvú pomoc a z miesta nehody ušiel.
Mama motorkára sa potom cez Danielovu mamu, ktorá syna nominovala, prišla poďakovať a ešte mu aj poslala darčekový kôš.
Bojoval o život dievčatka do poslednej chvíle
Ocenenie Srdce ciest si prišiel prevziať aj bývalý záchranár Ľuboslav Farkaš. Jeho pre zmenu nominovala manželka za hrdinský čin, hoci so smutným koncom.
„V roku 2013 som išiel pozrieť rodičov, no cestou som sa ocitol v kolóne, ktorá sa nehýbala. Keď som vystúpil, uvidel som vpredu asi dvadsať metrov predo mnou ležať na ceste dievčatko. Najprv som si myslel, že spadlo na cestu, potom som pochopil, že ju zrazilo auto,“ hovorí o neľahkých chvíľach Ľuboslav.
„Výrazne krvácalo z hlavy, tak jediné, čo mi vtedy napadlo, bolo z môjho trička vytvoriť improvizovaný tlakový obväz a krvácanie zastaviť. Lenže dievčatko nedýchalo, nenahmatal som ani pulz, a tak som začal s oživovaním. Podarilo sa ju oživiť, začala dýchať, aj keď mi z jej ťažkého dychu bolo jasné, že je na tom zle.“
Ľuboslav bol v tom čase hasičom a mal absolvovaný kurz pomoci, no radšej sa nechal viesť operátorom na linke 112. Bál sa totiž, že by mohol urobiť chybu a situáciu zle vyhodnotiť.
Expertka na hasenie: Do garáží bez požiarneho systému by som nabíjačky nedala Čítajte „Bola to ťažká situácia, lebo správa o nehode sa v obci rozšírila a na miesto prišla rodina dievčatka, ktorá ma tam videla zakrvaveného nad ňou, tak začali na mňa útočiť, lebo ma vyhodnotili ako agresora a mal som čo robiť, aby som ich udržal od seba, kým neprišla záchranka. Sanitka sa však musela dostať cez veľmi dlhú kolónu áut a dlho to trvalo. Keď sa konečne dostala na miesto, zdravotníci dievčatko stabilizovali a odviezli. Ja som sa zakrvavený išiel umyť do Jednoty a pokračoval k rodičom.“
Ľuboslav o tomto zážitku niekoľko mesiacov nedokázal rozprávať. Zistil, že osemročné dievčatko neprežilo. Vodičke skočilo na priechode pre chodcov do cesty, keď si bežalo kúpiť do potravín nanuk.
„Viete, pri nehode nemáte len poškodeného a vinníka, to sa možno právne dá tak zhodnotiť, ale víťazom v danej situácii nie je nikto. Dlho ma mrzelo, že som nepomohol aj mladej vodičke, ktorá neúmyselne dievčatko zrazila a odnášala si aj právne následky.“
Na záver Ľuboslav odporúča svedkom nehôd takzvaných 5Z, teda päť pravidiel začínajúcich na Z, ktoré vo svojej praxi záchranára vypozoroval. Zastaviť, zistiť, zavolať, zotrvať a zaviesť.
„Vždy bezpečne zastaviť autom a nespoliehať sa, že tak urobí niekto iný. Dať si reflexnú vestu a ísť zistiť, čo sa stalo, či treba pomôcť. Ak áno, zavolať záchranné zložky a snažiť sa miesto lokalizovať. Po ich privolaní zotrvať na mieste a byť nápomocný v rámci možností. Potom pomoc zaviesť na miesto, informovať ich o situácii a stave zranených. Sú to všetko veci, na ktoré nepotrebujete mať zdravotnícky kurz ani žiadne iné zručnosti, len obetovať svoj čas a pomôcť v krízovej situácii,“ uzatvára Ľuboslav.
