Vybrať len niekoľko modelov pri 130-ročnej histórii značky je ťažká úloha. Škoda si však pre výstavu Retromobile v Paríži pripravila zaujímavý mix áut, ktoré zaujali aj tých, ktorým značka nie je až tak veľmi známa.
Kto by u nás nepoznal Škodu? Lenže vo Francúzsku nemá takú silnú fanúšikovskú základňu a v predajoch sa jej začalo dariť až začiatkom nového milénia. Francúzom sa značka spája najmä s dlhoročným sponzorstvom najznámejších cyklistických pretekov Tour de France a podľa toho aj vyzeral stánok značky.
Keď už sme pri dvoch kolesách, žiada sa skočiť rovno na samotný úvod príbehu. Nezačínal totiž autom, ale bicyklom Slavia značky Laurin & Klement z roku 1897.
V rámci cyklistickej tematiky si návštevníci výstavy mohli pozrieť aj červenú Škodu Superb z roku 2005, ktorá slúžila ako veliteľské vozidlo Tour de France alebo si na stacionárnych bicykloch prepojených s mixérom pripraviť ovocné smoothie.

Atrakcie pokračovali novou Škodou Elroq upravenou na pojazdnú kaviareň. Auto malo v kufri vlastný zdroj energie od spoločnosti EcoFlow a výsuvnú vstavbu od českého výrobcu kempingových zostáv Egoe.
Najväčšiu pozornosť pútali nevšedné autá z histórie, na tri z nich sme sa bližšie pozreli.
Škoda Popular Sport Coupé (1934)

Medzi naleštenými veteránmi paradoxne najviac vynikal exponát v nálezovom stave, ktorý stál 40 rokov v stodole. Niektorým návštevníkom to nedalo a snažili sa z neho aspoň utrieť vrstvu prachu. Ide o vzácnu Škodu Popular Sport Coupé z roku 1934 s hliníkovou karosériou, ktorá sa v najbližších rokoch podrobí kompletnej renovácii. Škoda ho do svojej zbierky získala minulý rok.
Vzniknúť malo len päť kusov, špecialitou je zaoblená predná časť a len dvojmiestna kabína. Jeden čierny zrenovovaný exemplár si môžu pozrieť aj návštevníci múzea Svět škodovek v Česku pri Benešove. Pred deviatimi rokmi bol iný modrý zrenovovaný kus na predaj v klube veteránov v nemeckom Sasku za takmer 100-tisíc eur.

Malé kupé s aerodynamickou karosériou slúžilo predovšetkým na prezentačné účely, samotný Popular mal v 30. rokoch veľký úspech a Škode pomohol dostať sa z krízy. Minimálne tri zo zaoblených škodoviek Popular sa krátko po ich vzniku zúčastnili na rôznych pretekoch po Európe, jedno z áut v rámci prezentačnej jazdy šoférovala prvorepubliková pretekárka Nina Štanclová, ktorá sa cestou z Veľkej Británie zastavila aj na parížskom autosalóne.
Škoda 110 Super Sport Ferat (1981)

Nemalý záujem budilo čierne kupé ostrých línií. Nejazdilo na benzín, ale na ľudskú krv. Teda aspoň v československom horore Upír z Feratu z roku 1981 v réžii Juraja Herza.
Pôvodne pritom išlo o biely prototyp Škoda 110 Super Sport predstavený najprv na strojárenskom veľtrhu v Brne a potom aj na autosalóne v Bruseli v roku 1972.
Zaujímavá bola najmä laminátová karoséria, namiesto klasických dverí sa odklápala celá strecha kabíny aj s oknami. Vpredu boli v rohoch na prvý pohľad len obrysové svetlá a smerovky, no z kapoty medzi nimi sa vyklápala celá svetelná rampa. V štýle pretekárskych špeciálov sa odklápala aj celá zadná časť s prístupom k motoru.

Ten vychádzal zo Škody 110 L Rallye, takže šlo o 1,1-litrový štvorvalec s rozvodom OHV s výkonom 54 kW (73 koní) vybavený dvojitým karburátorom. Motor bol kombinovaný s manuálnou štvorstupňovou prevodovkou a maximálna rýchlosť bola 182 kilometrov za hodinu, po zasunutí svetelnej rampy až 211 km/h.
Keď už bolo jasné, že normalizácia pochová aj tento ambiciózny projekt a auto skončí v depozite Škody, prejavili oň záujem filmári. Zaujímavé úpravy karosérie spravil pre film Upír z Feratu výtvarník Theodor Pištek, no zároveň sa takýmto spôsobom zničil pôvodný vzhľad jediného prototypu.
Dnes filmová Škoda Ferat odpočíva v depozite mladoboleslavského múzea Škoda.
Škoda Trekka (1966)

Do tretice sme sa pozreli aj na zvláštnu hranatú Škodu, ktorá skôr pripomína starý Land Rover a v Československu o nej paradoxne málokto vedel. Model Trekka sa totiž montoval na Novom Zélande.
Po dohode miestneho dílera Škoda, ktorým bol Motor Industries International so sídlom v Otahuhu, sa československá automobilka pustila do výroby a dodávok skladačky, teda hotových modulov, čím sa vyhla dovoznému clu.
Technicky auto vychádzalo zo Škody Octavia Super, no karoséria bola prispôsobená požiadavkám miestneho trhu, pre potreby tamojších farmárov.

Trekku na Novom Zélande prijali za svoju. Jednoduché hranaté tvary karosérie navrhol George Taylor, lokálny projekt pomohol zrealizovať Jozef Velebný, rodák z Pukanca, ktorý bol v 50. rokoch vedúci vývoja v Škode.
V rokoch 1966 až 1972 vzniklo približne 2800 exemplárov zo Škody Trekka. Neprekážala ani absencia pohonu všetkých kolies, majitelia ocenili jednoduchú konštrukciu prevažne pracovného auta.
Chýbať, samozrejme, nemohol ani jeden z najkrajších československých kabrioletov – Škoda Felicia z roku 1961, nezvyčajná Škoda Rapid OHV z roku 1940 s aerodynamickou karosériou takzvaného diaľničného typu či dobové servisné vozidlo Škoda 1201 STW.