V priebehu letnej sezóny prekonáva seba aj čas na slovenských kopcoch v pretekoch do vrchu. Už jedenásť krát získal titul majstra Slovenska vo svojej kategórii a tohto roku sa stal aj absolútne najrýchlejším v hodnotení plechových automobilov. O zisku titulu sa dozvedel po prepočítaní výsledkov sezóny až na nemocničnom lôžku, kde ležal so zlomeným stavcom. V zime jazdí na zimných pneumatikách, svieti po celý rok a deti na zadných sedadlách pripútava! Automobilový pretekár Jaro Homola.
Ovplyvnila nehoda v posledných pretekoch sezóny 2005 tvoje ďalšie správanie a vnímanie rýchlosti za volantom?
Keďže som v pretekárskom vozidle absolvoval už viacero nehôd /ľahších aj ťažších/, som už aj v tomto smere skúsený a obyčajne to nikdy nemalo psychické následky. Ak by som nemal zlomený stavec išiel by som v nedeľu do preteku – auto bolo pripravené.
Budem konkrétny. Ako budeš jazdiť keď napadne prvý sneh a na cestách sa objaví poľadovica?
Keď napadne prvý sneh vyberiem na parkovisko a trocha sa pošmýkam. Je to taký môj každoročný rituál. Na jednej strane mi to spôsobuje radosť, a na druhej strane je to dobrý tréning pred zimou – zistím ako sa auto správa na klzkom povrchu. Ale najdôležitejšie je znížiť rýchlosti a zvýšiť opatrnosť.
V jedenástich sezónach si získal titul majstra SR vo svojej kategórii a tohto roku aj absolútny titul medzi produkčnými vozidlami. Do akej miery ovplyvňujú dosiahnuté výsledky tvoje správanie za volantom v bežnej premávke?
Myslím si, že veľmi nie. Totiž zisk titulu nemusí vždy svedčiť o tom, že si najrýchlejší. Ono je to aj o tom, že súper spraví viacej chýb, má viac porúch na vozidle, nesprávne zvolil pneumatiky, atď. Iste, víťazstvá dodajú viac sebadôvery v ovládaní vozidla, v spoznávaní hraničných možností vozidla a pneumatík. Ale v bežnej premávke toto spravidla nevyužívam.
Úspech v pretekoch automobilov do vrchu závisí od mnohých faktorov. Čistý prejazd zákrut v „ideálnej stope“ je úplnou samozrejmosťou . Akú stopu volíš v zime?
Hlavne bezpečnú. Na rovnom úseku sa vozidlo obyčajne správa stabilne, ale v zákrutách hrozí najväčšie nebezpečenstvo. Ak do nich nevidíme, nevieme či tam nie je sneh, ľad alebo nejaká prekážka. V zákrute na vozidlo pôsobia aj sily, ktoré spôsobujú šmyk vozidla. Preto platí pretekárske krédo: „Pomaly do zákruty, rýchlo von zo zákruty“.
Ktoré zásady bezpečnej jazdy v zime neporušíš aj napriek tomu, že si pretekár?
Určite nejazdím na hraničných možnostiach: mojich, vozidla a pneumatík. Pri pretekoch musíme často jazdiť v tomto „režime“, aby sme dosiahli výsledok. V pretekárskom vozidle máme ochrannú konštrukciu, 6-bodové bezpečnostné pásy, hasiace systémy, prilby. Asistujú nám záchranári a zdravotná služba. Čiže jazdiť pomalšie a predvídavejšie.
Čo je podľa teba základným pilierom bezproblémovej jazdy v chladných mesiacoch ?
Určite bezchybný stav vozidla a zimné pneumatiky. Ďalej opatrnosť, ostražitosť a predvídavosť. Na rozdiel od letných mesiacov v zime, som stále ako na ihlách – očakávam nejaký problém. Som stále pripravený reagovať. V zime je ďaleko dôležitejšie ako v lete „čítať“ vozovku. Neustále pozorujem krajnicu či vozovka nenamŕza. Odporúčam si vyskúšať aj citlivé brzdenie - tento manéver prezradí či je vozovka namrznutá. Je však potrebné toto vykonávať na rovine a vtedy keď nie sú okolo žiadne vozidlá.
Väčšinu roka stráviš v uliciach hlavného mesta, kde má jazda svoje špecifiká a určite vnímaš rozdiel medzi Bratislavou a vidiekom. Aký je (v zime)?
Jazda v zime a v meste je špecifická tým, že sa jazdí s menšími rozstupmi medzi vozidlami, čo si vyžaduje opatrnosť pri brzdení vozidla. Práve preto je lepšie sústrediť sa na jazdu aby sme nepremrhali drahocenný reakčný čas. Na druhej strane sa jazdí v meste pomalšie, takže aj následky nehôd bývajú menšie. Myslím si, že v horských oblastiach majú vodiči viac skúseností so snehom na ceste ako Bratislavčania.
Prvý sneh a nečakaný sneh robí slovenským vodičom problémy. Výsledkom sú kalamitné situácie zapríčinené nehodami. Kde je chyba ?
Podľa mňa to má dve roviny. Na jednej strane v každom roku sú cestári počas jesene pripravený, ale keď padne prvý sneh, alebo príde poľadovica, sú prekvapení, že to naozaj prišlo. Na druhej strane , keďže toto sa opakuje dlhé roky, treba byť predvídavý a opatrný. Jednoducho v hlave „prepnúť“ program z letného režimu do zimného. Napríklad si cez víkend spraviť čas a vybrať sa na parkovisko a vyskúšať si brzdenie a šmyk vozidla. Je to určite lacnejšia cesta ako byť účastníkom nehody. Súčasne sa tak získava sebadôvera.
Existuje ešte stále veľa motoristov, ktorí tvrdia, že dobrý šofér zvládne zimu aj na letných pneumatikách. Tvoje úspechy v pretekaní naznačujú, že by si mal byť dobrý vodič. Zvládaš jazdu v zime na letných pneumatikách?
Ten, kto tvrdí o sebe, že v pohode zvládne zimu aj s letnými pneumatikami je buď chvastúň, alebo samovrah. Najsmutnejšie je, že neohrozuje iba seba, ale aj iných účastníkov premávky. Rozdiel medzi letnými a zimnými pneumatikami nie je iba v dezéne /zimný má lamely za účelom lepšieho záberu a brzdenia/, ale hlavný rozdiel je v zmesi pneumatiky. Letná pneumatika už pri teplote nižšej ako +7° C stuhne a prestane správne fungovať, t.j. predlžuje sa brzdná dráha a pneumatika prenáša nezatáča. Od týchto teplôt začína správne fungovať zimná pneumatika. Treba si uvedomiť, že v zime sa jazdí menej ako v lete, a preto sada zimných pneumatík je investícia na 2 – 4 roky. Ja osobne mením letné obutie za zimné keď teplota vzduchu poklesne na 7-10° C, alebo keď sa už v noci začínajú objavovať prvé mrazy. Radšej skôr ako neskôr. Nebaví ma čakať v rade pred pneuservisom.
Čo ti v nasledujúcich mesiacoch nesmie v aute chýbať, teda ako vyzerá zimná výbava tvojho auta?
V každom prípade mením vodu v ostrekovači za zimnú zmes a kontrolujem správnu funkciu stieračov – budú viac používané ako v lete. Do auta putuje škrabka /prípadne aj náhradná/, zmeták na sneh a rozmrazovací prípravok. V aute v zime vždy vozím rezervnú zimnú bundu, čapicu a rukavice. Nikdy neviem či niekde nezostanem na ceste a veľmi sa to vtedy bude hodiť. Ak idem do ťažkých klimatických podmienok beriem lopatku a aj reťaze.
Legislatíva alebo náš zákon o premávke na pozemných komunikáciách sa postupne prispôsobuje štandardom v motoristicky vyspelých krajinách. Schválenie ďalšej novely zatiaľ stojí. Čo si myslíš o používaní detských autosedačiek, povinných zimných pneumatikách a celoročnom svietení?
Som veľkým zástancom spomenutých bezpečnostných opatrení. Osobne si myslím, že bolo veľkou chybou neschválenie zákona o povinnom používaní zimných pneumatík. Argumenty, že sa podobný zákon uplatňuje iba v niektorých krajinách Európy a že to bolo finančne náročné, podľa mňa vôbec neobstoja. Veď koľko stojí jeden ľudský život? Tak isto súhlasím s celoročným svietením. Podľa mňa je dôležité aby ma ostatní účastníci premávky videli. Plne podporujem používanie detských sedačiek a pripútavanie sa na zadných sedadlách. Kto neprežil nehodu v automobile, možno si nevie predstaviť aké sily pôsobia na organizmus pri nehode. Viď. môj prasknutý stavec, a to som bol pevne pripútaný. Najviac mi vadí bezohľadnosť rodičov voči svojim deťom. Vpredu sú rodičia pevne pripútaný, aby sa im nič nestalo, a vzadu sa deti hrajú na zadnom okne - chrbtom otočný k smeru jazdy, príp. stoja medzi sedadlami. Potom stačí iba prudko pribrzdiť a ....
V takmer celej pretekárskej kariére si sa upísal značke Citroen a teda prednému pohonu. Aké sú Citroeny a predný pohon na snehu?
Citroen bola automobilka, ktorá vymyslela a začala prvá používať predný pohon. Predný pohon dnes používa asi 80% osobných vozidiel v Európe. Jeho masové nasadenie je dôkazom toho, že vozidlo s týmto typom pohonu je ľahšie ovládateľné, ako so zadným, a tiež aj výroba takéhoto vozidla je lacnejšia ako pri pohone všetkých štyroch kolies. Pri jazde na snehu s vozidlami s predným pohonom nezáleží veľmi na značke automobilu.
V tomto roku si zmenil techniku a z pomerne veľkej Xsary si prešiel ku krátkemu autu Citroen C2. Zrejme vnímaš aj rozdiely v správaní oboch vozidiel v hraničných situáciách. Dajú sa z toho vyvodiť nejaké závery pre bežné vozidlá s tak rozdielnym rázvorom náprav?
Xsara bola stabilnejšia a kľudnejšia. Citroen C2 Super 1600 je malé a vrtké vozidlo, s ktorým musím stále pracovať aj na rovine. Na druhej strane je C2 ľahšie ovládateľná v kritických situáciách. Má výborný podvozok a vynikajúce brzdy. Je to fabrický špeciál vyrobený pre majstrovstvá sveta rely a tam rovný úsek skoro neexistuje a vozidlo musí byť dobre ovládateľné. Xsara bolo vozidlo vyrobené tzv. „na kolene“ doma.
Ako z vláda šmyk Jaro Homola ?
Pretáčavý šmyk
Na pretáčavý šmyk reagujem vytočením predných kolies proti pohybu zadnej nápravy. To znamená, že keď mi v ľavotočivej zákrute zadok vybočí v pravo, treba aj s volantom otočiť vpravo. Ale pozor, iba do určitého momentu, pretože zadná , odľahčená, časť vozidla má tendenciu sa prehupnúť na opačnú stranu. Ak sa tak stane tak celý manéver opakujeme na opačnej strane. Treba mať cit a hlavne si to natrénovať. Toto obecne platí pre predný aj zadný pohon. Pri pretáčavom šmyku s vozidlom s predným pohonom niekedy pomôže pridanie plynu, lebo predné kolesá nás ťahajú v smere jazdy.
Nedotáčavý šmyk
Pri vozidlách s predným pohonom vzniká nedotáčavý šmyk vtedy ak sme do zákruty vošli príliš rýchlo alebo ak je v zákrute znížená adhézia /napr. ľad/. Takéto vozidlo má tendenciu s prednými kolesami opustiť vozovku smerom von zo zákruty. Vtedy zostáva iba ubrať plyn a čakať kým pneumatiky opäť získajú potrebnú adhéziu a zatočia do zákruty. Čím je povrch šmykľavejší, tým opatrnejší musíme byť pri uberaní plynu, lebo sa môže ľahko stať, že z nedotáčavého šmyku je hneď pretáčavý.
Ručná brzda?
Pri menších rýchlostiach sa nedotáčavému šmyku dá pomôcť ručnou brzdou, takže vozidlo dostaneme úmyselne do pretáčavého šmyku a prednú časť vozidla si takto nasmerujeme do zákruty /prejazdy extrémne ostrých zákrut pri vozidlách s predným pohonom na pretekoch rally/. Toto je však „vysoká škola“ ovládania vozidla a treba vedieť dávkovať intenzitu zabrzdenia zadných kolies pomocou ručnej brzdy. Pozor! Ručná brzda musí brzdiť zadné kolesá. Nie je to tak u všetkých vozidiel.
Autor: Foto : Tibor Szabosi
