Zišli sme sa v Národnom rehabilitačnom 
centre v Kováčovej, kde sa snažia dať dokopy ľudí po nešťastných haváriách.
Z núdze cnosť, Ján Riapoš sa po ťažkom úraze musel naučiť šoférovať pomocou rúk. V súčasnosti najazdí okolo sedemdesiattisíc kilometrov ročne a za volantom dokáže relaxovať
Sme na mieste, ktoré znamenalo koniec, ale je aj začiatok vášho šoférovania.
"Sem ma v roku 1993 priviezli tri dni po veľmi ťažkej autonehode. Na ceste do Bratislavy pri odbočke na Tesárske Mlyňany ma pred šiestou ráno premohol mikrospánok, auto zbehlo do priekopy a narazilo do stromu. Strižná sila, ktorá pôsobila pri náraze, mi ľudovo povedané zlomila väzy, prerušila miechu v oblasti 5. až 7. krčného stavca, a zostal som ochrnutý. Moja diagnóza bola veľmi náročná - quadruplegias, nehýbal som nohami ani rukami."
Vrátili ste sa za volant, teda k činnosti, ktorá vám ublížila. Nebrali ste to tak?
"Človek nemá na výber. Keď žije na vozíku, pohybovať sa na Slovensku je veľmi náročné. Ak som sa chcel vrátiť do života, musel som si veľmi rýchlo spraviť rekvalifikačné jazdy na ručné ovládanie auta. Vedel som, že chybu som urobil ja, keď som si unavený sadol za volant. Hľadať výhovorky by k ničomu neviedlo. Musel som sa vyrovnať s minulosťou a postaviť si ciele, ktoré by ma posunuli ďalej."
Ako vnímate šoférovanie?
"Pre mňa je šoférovanie v prvom rade obrovským mementom - že človek nemôže podceňovať veci, najmä také, ktoré dokážu ničiť životy iných. Neuvedomujeme si, koľko ľudí u nás na cestách zomiera a aké obrovské traumy treba riešiť. Snažím sa ľudí naučiť, že musia vnímať šoférovanie ako veľkú zodpovednosť. Na druhej strane je to pre mňa obrovský relax, dokážem si vychutnať každý kilometer strávený v pohode."
Jazdíte rýchlo?
"Jazdím veľmi veľa, pohybujem sa autom po celom svete a snažím sa dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Niekedy človek podľahne rýchlej dobe, akoby chcel predbehnúť čas. Vtedy si uvedomím, že takých je tu, v Kováčovej, strašne veľa, takže radšej dodržiavam pravidlá."
„Nie je dôležité hrabať sa v minulosti. V mojom prípade som si vedel analyzovať, že chybu som urobil ja, keď som si unavený sadol za volant“
Ako je to so zručnosťou telesne postihnutých za volantom?
"Postihnutých upozorňujeme, aby si dali auto dobre upraviť, lebo každé postihnutie má svoje špecifiká. Z technického hľadiska existuje veľa možností, ako sa auto dá prispôsobiť, aby postihnutý nebol odkázaný na žiadnu ďalšiu pomoc. V prvom rade je dôležitá bezpečnosť a bezporuchovosť auta a ideálne je, keď má automatickú prevodovku."
Majú postihnutí dostatočný výber značiek?
"Úpravy áut pre hendikepovaných nerobia automobilky, ale špecializované úpravovne, každé auto sa dá upraviť. Úpravy závisia od druhu postihnutia. Na Slovensku sa upravujú manuálne prevodovky, ručný plyn, brzda pod volantom a spojka je automatická. Ideálna je automatická alebo minimálne sekvenčná prevodovka."
Autá telesne postihnutých sú označené, vnímajú to ostatní vodiči?
"Na Slovensku má toto označenie takmer každé druhé auto, preto ostatní vodiči nerešpektujú vyhradené miesta a my máme veľký problém zaparkovať. Ľudia si zvykli, že na označených autách bežne jazdia zdraví. Napriek tomu vyhradené miesta treba rešpektovať, lebo postihnutý potrebuje na vystúpenie viac miesta, aby si dokázal vyložiť vozík."
Šoférovali ste v rôznych krajinách, kde sa vám dobre jazdilo a odkiaľ máte zlé zážitky?
"Dobre sa mi jazdí na Slovensku, lebo doma je doma. Pokiaľ ide o ohľaduplnosť, najlepšie sa jazdí v Británii, ani na Novom Zélande som nemal problém. V ázijských krajinách je dodžiavanie cestných pravidiel tabu a posledný negatívny zážitok mám z Turína, z paralympiády, lebo v Taliansku je národným športom jazdiť na červenú."
Ako vám vyhovuje vaše Suzuki Liana?
"Liana pochádza z ázijského trhu, nevyrába sa v Európe a trochu to cítiť. Za necelý rok som však na nej spravil zhruba sedemdesiattisíc kilometrov, ozaj som ju nešetril, a nemala žiadnu poruchu. Celkovo ju hodnotím veľmi dobre, spĺňa bežné potreby človeka."
A čo vaše budúce auto?
"Na trh prichádza SX4, ktoré v krátkom čase začneme testovať, na čo sa veľmi teším."
