Cesty prvej a druhej triedy sú vo veľmi zlom stave, kompetentní hovoria, že lepšie to nebude, kým nebudú peniaze, a tie tak skoro nebudú. Slovenské cesty prvej a druhej triedy neboli už dávno v takom zlom stave, ako po tohtoročnej dlhej zime. Nekvalitný a zaplátaný asfaltový povrch ničia mrazy, preťažené kamióny aj chemický posyp.
Prevažná časť peňazí v rezorte dopravy ide do výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, takže na údržbu a opravu zostáva iba minimum. Údržbu, prevádzku a opravy ciest I. triedy má na starosti odbor prípravy, výstavby, správy a údržby Slovenskej správy ciest so sídlami v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Žiline. Na otázku, prečo je tempo opráv po tohtoročnej zime také pomalé, odpovedali všade rovnako: "Keby boli peniaze, bol by kompletne nový povrch kritických úsekov. Keďže peniaze nie sú, opravujú sa iba lokálne poškodené miesta, tie navzájom tvoria súvislé celky a cesty sa nám pred očami rozpadajú. Kým nebudú peniaze, stav sa nezlepší."
Podľa evidencie Cestnej databanky Slovenskej správy ciest a meraní z roku 2004, bolo 48,8 % slovenských diaľnic vo veľmi dobrom stave, 2,7 % v nevyhovujúcom a 0,2 % v havarijnom stave. Výrazne horšia situácia bola na cestách prvej triedy, kde bolo iba 10 % komunikácií vo veľmi dobrom stave. Naopak, až 22,3 % ciest prvej triedy bolo v nevyhovujúcom a 2,9 % v havarijnom stave. Z celkovej dĺžky 3748 kilometrov ciest druhej triedy bolo v roku 2004 v nevyhovujúcom stave 31,4 % a 4,8 % v havarijnom stave.
Niektoré jamy v okresných mestách sú nebezpečné aj pre chodcov. Horehronským cestám ublížili aj preťažené kamióny s kalamitným drevom.
Cestám na Horehroní sa treba vyhýbať, pretože sú v havarijnom stave. Dopravnou značkou sa cesta neopraví, jej správca takto upozorňuje motoristov na možné riziko a zároveň chráni sám seba. Rýchlejšie ako 40 km/h sa týmto úsekom ísť neoplatí. Žalostný stav ciest má pôvod v minulosti, keď sa nepoužíval kvalitný asfalt a ani technológia jeho nanášania nebola vždy správna. Situáciu na diaľniciach a cestách prvej triedy by možno vyriešil betónový povrch, ktorý je vo fáze výstavby o niečo drahší ako asfalt, ale jeho údržba je v porovnaní s asfaltom zanedbateľná. Staré neduhy betónových ciest ako hlučnosť a zložitá technológia výstavby sú už minulosťou. U nás je betónový povrch jedine v troch najnovších tuneloch Branisko, Horelica a Sitiny. Cesty prvej triedy zostanú aj naďalej asfaltové. Betónového povrchu s trojnásobne dlhšou životnosťou ako asfalt sa možno dočkáme na diaľničnom prepojení Žiliny a Košíc. Oprava poškodeného povrchu klasickej asfaltovej vozovky je vraj značne jednoduchšia než v prípade betónového povrchu, zaplátaná diera však v asfalte vydrží rok až dva a nový výtlk sa vytvorí na spojnici záplaty s okolitým asfaltom.
Aké výhody či nevýhody má betónový povrch
Výhody
kvalitný povrch
nižší valivý odpor pneumatík
protišmykový povrch
nízke prevádzkové náklady
v noci lepšia viditeľnosť
cement nemusíme dovážať
Nevýhody
cena výstavby
zložité opravy
vyžaduje pevné podložie
