reklama
Aký je najvhodnejší postup poskytovania prvej pomoci?
"Vychádzame z algoritmu ABC, ktorému predchádza vyšetrenie vedomia. Toto môžeme najrýchlejšie vyšetriť hlasnou otázkou na postihnutého (ako sa voláte? čo sa vám stalo?), ak nereaguje, zatrasieme ním, väčšinou za ramená, a ak ani tak nič, prejdeme k bolestivému podnetu, najlepšie uštipnutím do ušného lalôčika. Keď nereaguje, vieme, že je v bezvedomí. Následne urobíme život zachraňujúci výkon a to je zaklonenie hlavy."
Vyťahuje sa aj zapadnutý jazyk?
"Laická verejnosť to tak pozná, ale to už neplatí. Stačí iba záklon hlavy, aby sa koreň jazyka oddialil, čím sa spriechodnia dýchacie cesty. Pri dopravných nehodách môže byť záklon hlavy aj nebezpečný pri podozrení z poškodenia krčnej chrbtice. Vtedy sa zvykne robiť predsunutie sánky a otvorenie úst. Takto máme za sebou bod A - spriechodnenie dýchacích ciest a môžeme začať robiť B - umelé dýchanie."
Ako vyšetriť zachovanie životných funkcií?
"Môžeme to urobiť trojakým, ľahko zapamätateľným spôsobom: vidím - cítim - počujem. Teda vidím, či sa dvíha hrudník, cítim, keď sa k nemu skloním, či dýcha, prípadne počujem dýchanie. Ak dotyčný nedýcha, okamžite začneme s umelým dýchaním, predtým však vyčistíme ústnu dutinu od zvratkov či krvi."
Popíšte proces oživovania.
"Pri resuscitácii začínam dvakrát, ale mám na to päť pokusov. Je to z toho dôvodu, že na začiatku mám stres, teda nemusím dobre "predýchať" pacienta. Po vdychoch vyšetrujem pulz, akurát podľa dohovoru z roku 2000, laici už nevyšetrujú pulz a hneď prechádzajú k masáži srdca. Nahmatanie správneho miesta je veľmi dôležité. Najľahšie je nahmatať koniec hrudnej kosti, kde sa nachádza mečovitý výbežok, cez tento treba dať dva prsty a hrana dlane ide nad tieto dva prsty. Na tomto mieste stláčame hrudník do hĺbky 3 až 5 cm frekvenciou 100/min. Podľa nových odporúčaní to má byť presných 100. Pomer medzi dýchaním a masážou srdca je 2/15, bez ohľadu na to, či je to jeden záchranca alebo 2 záchrancovia."
Čo robiť s účastníkmi, ktorým sa stav začne zhoršovať a upadajú do šoku?
"Na rad sa dostávajú protišokové opatrenia. To znamená zapolohovať ho do protišokovej polohy, vtedy leží na zemi, nohy sú zdvihnuté 30 až 50 centimetrov nad podložku. Keďže takýto človek býva smädný a je mu zima, dáme mu tekutiny a zakryjeme ho oblečením alebo izotermickou fóliou z lekárničky. Protišokový postup sa dá zapamätať podľa schémy Ticho-Teplo-Tíšenie bolesti-Tekutiny-Transport. Prísun tekutín nie je vždy dobrý. Pokiaľ pacient komunikuje, môžeme mu dať napiť, ale ak má príznaky šoku nesmie sa nič jesť ani piť."
Ako najúčinnejšie zastaviť krvácanie?
"Vonkajšie krvácanie sa ošetruje pomerne jednoducho, lebo vieme odkiaľ krv tečie. Oveľa zložitejšie je vnútorné krvácanie. Ideálne je, keď pacient sedí alebo leží a keď krváca z nejakej končatiny, táto by mala byť ošetrovaná aj uložená nad úrovňou srdca. Na rad prichádza klasické zastavenie krvácania priamo tlakom v rane. Pritlačiť môžeme cez vreckovku alebo tlakový vankúšik. Potom použijeme tlakový obväz. A miesto pevne zafixujeme. Stále však sledujeme postihnutého. Keď rana ďalej krváca, navrstvíme na pôvodný ešte jeden tlakový obväz, čiže pôvodnú vrstvu nikdy nedávame dole. K tomuto postupu môžeme použiť doplnkovú metódu stláčania v tlakových bodoch (na ramennej a stehennej tepne). Pri krvácaní predkolenia stisneme stehennú tepnu a pri krvácaní na hornej končatine tlačíme na ramennú tepnu."
Stranu pripravil:
RASTISLAV CHVÁLA
