Herec a moderátor Michal Ďuriš sleduje motoristický šport a vždy túžil po jazde aspoň v polosúťažnom aute. Teraz keď, sa mu sen splnil a Mitsubishi Evo IX s výkonom 280 k uháňa po úzkej štrkovej ceste, rozmýšľa, či to naozaj chcel. Raz úplne stačí.
Dnes ste mali možnosť previezť sa na rýchlom aute. Zmenilo to Váš pohľad na motorizmus ?
Zmenilo to hlavne môj pohľad na Vaše šoférske schopnosti a ďalej budeme v rozhovore pokračovať, keď si vymením plienky (smiech).
Charakterizujte sa ako vodič, napríklad v porovnaní s tým, čo ste pred chvíľou zažili?
V zásade chodím asi o sto kilometrov nižšou rýchlosťou a snažím sa dodržiavať predpisy tam, kde to považujem za nevyhnutné. Nehovorím, že jazdím všade predpisovo, moja priemerná rýchlosť je okolo 105, ale tam sa to u mňa končí, som veľmi opatrný vodič a pud sebazáchovy u mňa funguje.
Zmenili ste štýl práce, menej jazdíte do Bratislavy, aj menej cestujete alebo je to iba môj dojem?
Cestujem stále rovnako, možno využívam viacej služby železníc, autobusy nie sú až tak moja parketa, železnice ponúkajú vyšší komfort, hoci aj niektoré autobusy sú už veľmi komfortné, ale s výhodami auta sa to porovnať nedá.
Slovenské cesty sú preplnené, ako reagujete na stres , ktorý sa vlečie po cestách a sadá na vodičov? 
Všimol som si, že šoféri podliehajú teplotám, hlavne keď nemajú v aute klimatizáciu, zrejme to spôsobuje spomenuté stresové správanie, človek sa začne potiť, chce byť čím skôr doma, svieti slnko, oči sú unavené, telo je dehydrované a z toho vznikajú ťažké havárie. Ja sa snažím jazdiť tak, aby som došiel.
Máte nejaké pokušenie v oblasti motorizmu ?
Mal som jedno pokušenie, ktoré som pred vami kedysi vyriekol a kvôli ktorému som dnes tu na letisku. Chcel som sa raz previesť súťažnom aute alebo jemu podobnom a práve som zistil, že to pokušenie nemuselo byť až také veľké.
Aké máte auto a s čím ste začínali?
Mal som Malucha, poľský Fiat 126 a pochopil som, prečo dokázali Poliaci prepašovať v tom aute toľko vecí. Keby ho chcel colník rozobrať, musel by si zobrať dva týždne dovolenky, aby ho zložil. Potom som mal Žigulák, spoľahlivé autíčko, navyše kombi, potom Renault Nyevada, starší typ s obrovským úložným priestorom . Teraz mám Renault Laguna, ktorý je trochu poruchovejší ako by som si predstavoval, ale zároveň je to auto, ktoré má drahšie náhradné diely. To viedlo ľudí k tomu, že ma pripravili o smerovky, kryty na predné zrkadlá a podobne.
Máte vysnené auto?
Vždy som chcel auto, ktoré má bezpečne odvezie, kde potrebujem, samozrejme tie veľké tereňáky sú mojim snom, ale nie je dôležité, aké mám auto, ale ako viem jazdiť. Každý, kto chce mať silné auto, musí sa s ním naučiť jazdiť . V rámci autoškoly by mala byť taká skúšobná jazda na autocrosovej ráhe, nech mladí ľudia zistia, čo to znamená zabrzdiť v päťdesiatke pred balíkom slamy.
To znamená, že podporujete všetky súčasné bezpečnostné trendy ako bezpečnostné pásy, detské autosedačky či policajného Jastraba ?
Myslím si, že je to správne, lenže pri Jastrabovi sa polícia vyrojí na cesty a ľudia o nich vedia. Keby sa to robilo neustále, na správnych miestach, tak by sa aj naši vodiči naučili jazdiť. Pre mňa je základný princíp na ceste - Ži a nechaj žiť.
