V týchto autokonglomerátoch" pokračujú boje o pozície na trhoch, o minimalizáciu rizík spojených s ďalším vývojom technológií.
Príznačná pre danú situáciu je labilita akýchkoľvek prognóz pre vývoj v automobilizme, ale aj reakcia potenciálnych kupcov nových automobilov a vývoj v kurzoch akcií. Pripomína to situáciu v 70. rokoch počas tzv. ropnej krízy v západnej Európe. V Nemecku, v krajine najväčšieho trhu, odbyt áut za prvé dva kvartály roku 2000 klesol o 12 %, pritom na sklade sú nevídané rezervy (nárast o 40 %) použitých áut, často s najnovším vybavením a so špičkovými parametrami. Takto hodnotí situáciu i ZDK (Centrálny zväz nemeckého automobilizmu). ZDK poukazuje na 1,4 milióna vozidiel, ktoré sú vážnou konkurenciou novým vozidlám, navyše keď každý tretí vodič obmedzuje svoje jazdy pre vysoké ceny pohonných látok. Z racionalizačných dôvodov, hlavne v mladých rodinách, sa i v Nemecku rozbieha nový spôsob vlastníctva vozidiel, tzv. Car-shareing (spoločné užívanie áut združených v družstvách), čo tiež redukuje počet potrebných áut.
Terajšia tzv. malá ropná kríza spôsobuje až zdržanlivosť pri rozhodovaní o nákupe nových áut. Potvrdzujú to aj skúsenosti z prvej ropnej krízy, ktorou bola vyvolaná súťaž o najvýkonnejšie auto s polovičnou spotrebou. Dozvuky tejto súťaže prebiehajú ešte teraz na trhu vo forme malých vozidiel s najnižšou spotrebou pohonných látok. Dnes však vývoj techniky predbehol požiadavky politiky a krízy ako posledné ešte urýchlia zmeny v technológiách. V hromadnej doprave niektorých nemeckých miest sa už osvedčili autobusy firmy MAN na pohonnú látku na báze vodíka a dopravujú nimi cestujúcich aj v takom rizikovom objekte, ako je letisko. Priamo na mníchovskom letisku je umiestnená čerpacia stanica na vodíkovú pohonnú látku.
Najnovšie trendy
Automobilka BMW už pripravuje sériovú výrobu vodíkových automobilov a počíta s tým, že o 10 rokov predajú tisíce takých automobilov. Dovtedy má byť vybudovaná sieť čerpacích staníc zabezpečujúcich vodíkový pohon prostredníctvom solárnych staníc alebo variabilného paliva ako napríklad metánu alebo metanolu, ktoré sa bude meniť na vodík v zariadení nazvanom reformer. Tak sa má zabezpečiť plynulý prechod s použitím terajších čerpacích staníc na nové technológie 21. storočia. Prototyp Opelu počíta dokonca s reformerom, v ktorom možno využiť vodík viazaný na uhľovodíkoch v benzíne. Najďalej pokročili v programoch budovania takýchto systémov spoločnosti Exxon a Mobil. Spoločnosť Shell sa zamerala priamo na fotovoltatické riešenie a značne sa podieľala na vybudovanej sériovej výrobe fotovoltaických článkov, už rok prevádzkovanej v Gelsenkirchene (Nemecko). Severné Porýnsko-Vestfálsko vrátane Porúria, jeho najpochmúrnejšej priemyselnej časti, sa stáva centrom rozvoja nových technológií, napodiv vrátane banských miest ako je Herne. Toto mesto má najväčšiu solárnu strechu sveta, pod ktorou sa na ploche 16 000 m2 rozprestiera komplex budov a zariadení, v ktorých počas celej minulej zimy i v priebehu roka vládne klíma ako na riviére. Pre prípad mimoriadnej potreby a v špičke je k dispozícii akumulovaných 1.2 MWh elektrickej energie. I tieto skúsenosti dali impulz celému radu obdobných projektov.
Vlaňajšia konferencia Hydroforum 2000 v Mníchove sa stala ďalším míľnikom na ceste technického rozvoja do 21. storočia. Nielen BMW, ale aj DaimlerChrysler prišli so správou, že v roku 2003 budú mať v predaji sériovo vyrobené vodíkové automobily. Odbytové trhy sú už známe: napríklad štát Kalifornia v USA na rok 2003 určil podiel 10 % trhu pre predaj automobilov bez akýchkoľvek emisií. Mercedes-Benz sa chce na trhoch presadiť technológiou vodíkových palivových článkov, ktoré pracujú na princípe opačne fungujúcej elektrolýzy, už v roku 2004. EÚ chce podporiť technológiu palivových článkov sumou 90 miliárd eur.
Chýbajúce recyklačné technológie
Táto technológia je podporovaná i veľkými priemyselnými spoločnosťami v USA a v Kanade, nielen pre využitie v automobilizme, ale i v energetike. Intenzívne sa pracuje na miniaturizácii" energetických systémov, v ktorých má mať táto technológia optimálne uplatnenie. Po skúsenostiach slovenského strojárstva s jednostrannou orientáciou na zbrojársky priemysel nemožno pripustiť, aby sa situácia v SR opakovala v ešte kratších časových intervaloch jednostranným zameraním na Volkswagen a ich dodávateľov. Ukazuje sa totiž, že vývoj v tomto koncerne stagnuje, že VW premeškal trend v zavádzaní nových recyklačných technológií a uplatňovaní slurry" či práškových lakovacích metód, čiže trendy zaručujúce značné úspory materiálov a spotreby energie. Tieto deficity koncern kompenzuje lacnou pracovnou silou a vymáhaním si úľav v postsocialistických štátoch, kde budujú s minimalizovanými investíciami zariadenia technicky zastarané a rýchlo sa amortizujúce. Prevádzky s takýmto technologickým vybavením možno kedykoľvek zavrieť a bez problémov odpísať investície.
Argumenty dostávajú priamo do rúk od úradov, ktoré povoľujú výstavbu a prevádzku takýchto zariadení. Napríklad keď v Nemecku pri lakovaní karosérií vozidiel musí výrobca dodržať spotrebu rozpúšťadiel 35 g/m2 lakovanej plochy, v SR dostal VW povolenie na 120 g/m2 , rovnako povoľovací orgán odsúhlasil používanie PVC plastov na podvozky, používanie zirkónia hexaflouridu na pasiváciu karosérií atď. Pre nemecké prevádzky VW koncern vyčlenil ďalších 93,5 mld. DM na zvýšenie ekologických štandardov výrobných technológií. Tieto skutočnosti nezodpovedajú platným smerniciam v EÚ. Predísť katastrofálnemu vývinu v priemyselnom hospodárstve znamená diverzifikovať, takže to, čo platí pre energetiku, platí i pre strojársky priemysel na Slovensku.
HN
